Renault Clio v modro-zlatom vyhotovení s označením Williams sa stal legendou medzi malými športovými autami.
Najlepším vo svojej kategórii nebol vďaka slávnemu menu pretekárskej stajne F1 Williams, ktorá v tých časoch žala úspechy s motormi Renault.
Clio bolo totiž jedno z mála áut svojej doby, ak nie jediné, ktoré malo v cestnej verzii gény pretekárskeho špeciálu.
Napokon Clio Wlliams vzniklo ako základ pre homologáciu pretekárskej verzie. Renault musel vyrobiť 2500 kusov verzie s dvojlitrovým motorom, ktorý potreboval osadiť do pretekárskej verzie.
Dosahoval nebývalé parametre
Okrem povinnej série sa produkcia dnes veľmi cenných áut vyšplhala na 3800 kusov. Navonok bolo oproti dovtedy najsilnejšej a beztak temperamentnej verzie 1,8 16V vidieť len kozmetické zmeny.
Upravená predná kapota prezrádzala, že vpredu je dvojlitrový štvorvalec 2,0 16V s výkonom 147 koní a krútiacim momentom 179 Nm.
To boli na tie časy neskutočné výkonové parametre v malom aute. Nehovoriac o maximálnej rýchlosti 215 kilometrov za hodinu a zrýchlení z pokoja na 100 km/h za 7,8 sekundy.
Ponoril nos a hodil zadkom
Najväčším benefitom Clia Williams bola ovládateľnosť a veľmi presvedčivé zatáčanie do ostrých zákrut.
Clio Williams ponorilo krátky predok smerom do zákruty, zľahka hodilo zadkom, nadvihlo zadné vnútorné koleso a vykrojilo neskutočne presný oblúk.
Napokon za všetko hovorí fakt, že na vývoji auta sa nepodieľala stajňa F1 Williams, ale tím okolo Jeana Ragnottiho.
Kráľ rely s predným pohonom preslávil vtedajšiu generáciu modelu Clio s verziou Clio Maxi a na vývoji športových Renaultov s predným pohonom sa podieľa dodnes.
Napokon slávne Ragnottiho roky si pripomeňme jedným z mnohých videí.
