Neďaleko Medanu sme našli perfektné termálne kúpele pod chrliacou sopkou. Vieme, že naša cesta tu končí a do Bangkoku sa jednoducho nedostaneme. Je to pekný koniec, z bazéna vybavujeme maily, riešime prepravu áut a motoriek kontajnerom do Európy.
V skutočnosti len čakáme ako "opice v horúcej vode", kedy sa nám ozvú z prístavu, aby sme všetko naložili. No čím dlhšie sme tu, tým viac nás štve, že cestu nedokončíme...
Posledný, tretí večer v kúpeľoch nás osvietilo! Jazdiť vozíkom po dne bazéna je síce sranda, ale nikto z nás by nebol spokojný, že odídeme domov.
Najviac to teda štvalo Dana, preto som mu poradil: „Zober ČZ-tu, preprava motorky stojí iba 100 € a cesta sa dokončí“. Ale hneď, ako som túto vetu dopovedal, ma napadlo, že ja zoberiem predsa Jawu, nemôžem cestu nedokončiť.
Ako sme sa tak s Danom rozprávali, Dominika povedala, že pokračuje tiež a prinajhoršom pôjde ako spolujazdec na ČZ-te. Kika sa rozhodla taktiež, že cestu dokončí a pýtala sa ma, či ju zoberiem na motorku, pokojne aj bez vozíka. Bola to zaujímavá debata, a napokon každý z nás chcel pokračovať. Museli sme vymyslieť 30.-ty náhradný plán.
Bolo 11.-teho, kontajner domov je nachystaný v prístave a čaká na naloženie. Autá sme nabalili doplna a v Medane sme si nechali len to potrebné, ja osobne len deku a hamak na spanie. 12.- teho ideme ja, Dan a Vojta odviesť Trabanty a Malucha, všetko ide ako po masle a poobede sme už bez áut.
Zostala nám len Jawa a ČZ-ta. Preto Zdenek, Radek a nový Marek odleteli do Malajzie a odtiaľ hneď autobusom do najbližšieho Thajského mesta Hat Yai, kde zháňali motorky, aby sme sa všetci na vlastných strojoch prepravili do Bangkoku.
Jedinou podmienkou bolo, že cena kúpenej motorky neprekročí cenu prepravy Jawy a ČZ z Indonézie do Malajzie. Ako som spomínal v minulom článku, autá by sa prepravovať neoplatilo, cena bola taká vysoká, ako za prepravu do Európy.
O dva dni neskôr nakladáme Jawu a ČZ- tu na zeleninársku loď. Iná možnosť prepravy z Indonézie do Malajzie nie je. Okrem našich motoriek sa tam plaví ešte nejaká Yamaha a už len kopec melónov a tekvíc.
Škoda, že na tejto polorozpadnutej lodi nemôžeme ísť aj my, a tak sadáme do lietadla, bol to môj najkratší let, ktorý netrval ani pol hodinku a sme v Malajzii na ostrove Penang. Hneď, ako sme pristáli, zmenili sa aj plány, ktoré sme mali.
Chalani z Hat Yai odišli autobusom do ďalšieho mesta Krabi, kde mali sľúbené lacné motorky. V Hat Yai ich nenašli, čo sa nikomu z nás nezdá, a preto hneď po prílete Kika, Dominika a Vojto odchádzajú do spomínaného mesta. Rozhodli sa, že oni tam tie motorky nájdu.
Ja s Danom zatiaľ máme čas, motorky prídu až zajtra, a tak spíme na kartóne ako bezdomovci na letisku. Všetky veci na spanie sme si nechali v úschovni, ktorú nám v noci zatvorilii, čiže nič iné nám nezostáva. Celý pokrčení ráno vstávame, trošku nás pobavilo to, že úschovňa je drahšia ako hotel pre dvoch, čiže radšej sme mohli spať pekne v postieľke a za menej peňazí... Nevadí.
Motorky na nás už čakajú v prístave, ďalšie prekvapenie bolo na svete. Preprava s nakládkou stála síce 100 €, ale samotná vykládka stála ešte o pár eur viac. O tom sme vôbec nevedeli a sme veľmi radi, že sme neriešili prepravu áut.
Ktovie, koľko by si zaúčtovali za ne! Máme mašiny, voláme do Hat Yai a do Krabi, čo je nové, až teraz si uvedomujem, ako pekne sme rozdelení na tri skupiny.
V Hat Yai sa babám podarilo kúpiť dve motorky. Honda a Suzuki 125, obidve dokopy za 400 € v prepočte, za tú istú cenu sme prepravili Jawu a ČZ- tu do Malajzie, takže super.
Z Krabi chalani majú tiež dobré správy, Radek sí kúpil dvojtaktnú Suzuki, síce bez papierov ale nejakú značku to má a nový Marek so Zdenkom zohnali motorikšu, na to sme teda zvedaví!
My z Penangu pokračujeme priamo do Thajska do Hat Yai druhým najdlhším mostom sveta, most je dlhý ako z Banskej Bystrice do Zvolena a na hranice to máme cca 200 km. Ani sa nenazdáme a sme tam, riešime papiere, karnety atď.
Ale Malajzia je taká vyspelá krajina, že nemáme žiadny problém, ani Thajsko pri vstupe nerobí problémy, len sme boli trošku dezorientovaní, kde a čo máme vypisovať. Ale celé to trvalo maximálne 2 hodinky a my sa spokojne vozíme po Thajsku! V noci sme dorazili za Dominikou, Kikou a Vojtom. Ráno štartujeme a mali by sme sa všetci stretnúť. Bude z nás pekný motogang.
Trošku som sa bál balenia, Jawa má toho dosť, má dopukanú zadnú pneumatiku, zodratú rozetu a tečie z nej pol litra oleja denne. Okrem svojich vecí beriem aj Kikine, to by nebol až taký problém, no s vozíkom motorka vyzerá, ako by mala obísť svet minimálne päťkrát. Naozaj sme "brutálne" nabalení.
Pred odjazdom pre istotu zháňam zvárača, aby mi lepšie privaril nosič, pod takou váhou by to mohlo hneď prasknúť. To sa mi podarilo, iba cestou späť ma zastavili policajti, že idem bez prilby, nie je to tu také voľné ako v Indonézii. Dali mi pokutu cca 12 €, ktorú som mal ísť zaplatiť na policajnú stanicu... Nezaplatil som, samozrejme.
Až okolo obeda vyštartujeme, 4 motorky a 5 ľudí, naozaj vyzeráme ako slušný motogang... Myslel som si, že Jawa je na tom najhoršie, no ani Danova Honda, či Vojtova Suzuki nepohrdnú asi tak litrom oleja denne. Najlepšie je na tom asi ČZ- ta, tá si ide ako víno. Dnes to nestíhame, ale keďže ani jedna motorka večer nesvieti, tak sme sa rozhodli tu prespať, lebo od chalanov sme vzdialení asi 70 km, stretneme sa až ráno.
Ale stretnutie stálo za to! Neviem prečo, ale pohľad na motorikšu ma vždy rozosmeje... Myslím, že zvyšných 1000 km až do Bangkoku sa budem stále smiať a nebude mi vadiť, že kvôli rikši je naša maximálka 50 km/h, z Pioniera som zvyknutý. Konečne sme všetci. Osem ľudí a šesť motoriek, teda ak rikšu môžem počítať za motorku...
Thajsko je nádherné, hlavne konečne zmena po moslimskej Indonézii, človek vidí nezahalené ženy a hneď je tá krajina krajšia. Vyznávajú tu budhizmus, a preto na každom rohu sedí nejaký Budha. Na jednom mieste sme ich našli pri sebe asi 100, dal som si okolo nich slalom.
Keby tam nebolo blato, tak by som nespadol, toho som sa najviac bál, pretože za mnou sedela Kika. Je to trošku väčšia zodpovednosť, ale našťastie sme išli pomaly a nikomu sa nič nestalo. Neviem, prečo mám taký reflex, no ja skôr obzerám motorku, až potom seba, či spolujazdca.
Našťastie ani nám, ani motorke sa nič nestalo.. Teda stalo, ale nebolo to pádom." Jawka" začala horšie ťahať, chcel som vymeniť vzduchový filter, ktorý bol už totálne špinavý. Ale opica bola rýchlejšia ako ja. Naozaj opica!
Boli sme v mestečku, kde všade behali. Po domoch, kúpali sa vo fontáne..... Keď ukradli Vojtovi vodu, bola to sranda, keď mu však takmer zobrali kľúčik od zapaľovania, to ho až tak nepobavilo. Ja som si položil náhradný vzduchový filter z motorky na sedadlo, snáď na 30 sekúnd....
Otočím sa a už sa mi jedna opica s filtrom v ruke smiala do očí a nie a nie mi ho vrátiť! Nuž aj opica vie, že sa v Jawe nemám vŕtať, že ona do cieľa dôjde....
Poslednú noc spíme 80 km pred Bangkokom, na jednej známej tržnici, ktorou prechádza vlak, určite ste to niekde videli... Strašne úzka, vlak sa takmer dotýka stánkov a vagóny prechádzajú ponad zeleninu, ktorá je položená na zemi.
Škoda, že vlak je v rekonštrukcii a pustia ho opäť až v decembri, ale aj tak to stálo zato. Tak fotogenické miesto človek len tak nevidí! Ochutnali sme tu pečené žaby a ide sa do cieľa...
Neuveriteľné! Trvalo nám to šesť mesiacov! Začali sme v apríli v austrálskom Perthe. Všetko hralo proti nám, mali sme problémy s otvorením kontajneru v Austrálii, autá a motorky sa nám pokazili snáď miliónkrát,neustále sme na niečo niekde čakali, napr. na víza do Indonézie. Ale napokon sme to zvládli a dostali sme sa až do vysnívaného Bangkoku! Vskutku neopísateľný pocit!
Cesta nám trvala pol roka, ale stálo to za to. Dokázali sme to a prekonali sme prvú polovicu veľkej cesty domov... Nabudúce, možno za dva, tri roky pokračujeme z Bangkoku až domov...
Autor: Marek Slobodník
