Uplynulo už 40 rokov odvtedy, ako sa prvá Škoda 130 RS postavila na štart pretekov. Vďaka svojim výkonom a uloženiu motora až za zadnou nápravou rýchlo získala prívlastok „Porsche Východu“. Medzi jej najväčšie úspechy musíme zaradiť víťazstvo na majstrovstvách Európy cestných vozidiel v roku 1981 a prvé dve miesta na Rally Monte Carlo 1977 v kategórii do 1300 ccm.
Uvedeniu 130 RS na pretekárske okruhy predchádzalo skonštruovanie troch prototypov Škoda 200 RS. Cieľom bolo zúčastniť sa na pretekoch aj v triedach s vyšším zdvihovým objemom. Práve pri vozidlách 200 RS Škoda prvýkrát použila označenie RS.
Keďže však prototypy nebolo možné homologizovať podľa nových predpisov, česká automobilka obrátila pozornosť na vývoj 130-ky. Novinka vážila len 720 kg. Strechu, kapotu a vonkajšie plechy dverí mala z hliníkovej zliatiny, blatníky a kryt motora zo sklolaminátu. Konštruktéri využili prednú nápravu z typu 200 RS, skelet zo sériového modelu Škoda 110 R dostal robustný ochranný rám.
Automobil poháňal štvorvalec s objemom 1,3 l a ventilovým rozvodom OHV. Vďaka výkonu 103 kW pri 8 000 ot./min dokázal zrýchliť až na 220 km/h. Motor disponoval dvoma dvojitými karburátormi Weber, 8-kanálovou hlavou valcov a mazaním so suchou kľukovou skriňou.
Blok motora bol z hliníkovej zliatiny, hlava valcov zo sivej liatiny. Spočiatku sa o prenos výkonu na zadné kolesá starala 5-stupňová prevodovka, tú však už v roku 1976 kvôli homologizačným predpisom nahradila 4-stupňová.
Úspešná éra špeciálu skončila v roku 1983, kedy mu vypršalo už predĺžené povolenie od FIA. Nahradiť ho mal model 130 LR, ten však na dobré výsledky svojho predchodcu nedokázal nadviazať.
