Wartburg: Objavujeme históriu luxusného auta z čias socializmu

Prečo bol Wartburg vo svojej dobe považovaný za luxusný automobil, brázdiaci cesty socialistických krajín? Pre odpoveď je potrebné vrátiť sa trochu do histórie.

Nemecké mesto Eisenach, kde tieto automobily vznikali, je jedným z najstarších miest, kde sa bez prestávky vyrábajú automobily dodnes. Už v roku 1898 sa tu začal vyrábať prvý automobil s názvom Wartburg. Jeden z nich, vyrobený v roku 1900, sa dnes nachádza i v Národnom technickom múzeu v Prahe.

BMW rozšírilo výrobu o automobily

Správnym krokom bolo zakúpenie licencie malého anglického automobilu Austin 7, ktorý sa tu v Eisenachu vyrábal od roku 1927 pod menom Dixi. Tento automobil môžeme považovať za úsvit výroby automobilov BMW. V sortimente mníchovskej fabriky BMW, ktorá v tom čase vyrábala len letecké motory a motocykle, chýbali automobily.

Kúpou automobilky v Eisenachu pokračovala vo výrobe úspešného modelu Dixi až do roku 1932, kedy licencia vypršala. Potom sa tu začala výroba vozidiel BMW vlastnej konštrukcie.

Od roku 1957 mali verzie de Luxe sériovo dvojfarebné lakovanie karosérií. Foto: Peter Brutenič

Po prvom modeli 3/20 sa v roku 1933 objavil model 303. Išlo vôbec o prvé BMW s radovým šesťvalcovým motorom a typickou „bavoráckou“ maskou chladiča. Z ďalších modelov BMW vyrábaných v Eisenachu spomeňme model 315/1, ktorým bola založená tradícia výroby športových automobilov BMW.

S blížiacou sa vojnou BMW do Eisenachu sústredilo výrobu vojenských vozidiel, ktorými zásoboval nemecký Wehrmacht. Koncom vojny bola veľká časť továrne zbombardovaná. Povojnový vývoj výroby automobilov ovplyvnila politická situácia. Eisenach sa ocitol v Sovietskej okupačnej zóne a v septembri roku 1946 tu sovietska akciovka Awtovelo obnovila výrobu vozidiel.

Popri modeli 321 sa tu od roku 1948 vyrábal i modifikovaný model BMW 327 s karosériami kabriolet a kupé, vyrábaných drážďanskou karosárňou Gläser.

Auto malo rázvor 2 450 mm, čo poskytovalo dostatočný priestor a pohodlie všetkým pasažierom. Foto: Peter Brutenič

Od šiestich k trom

V roku 1952 Sovieti odovzdali automobilku východným Nemcom a tí už v žiadnom prípade nemohli používať nič, čo by pripomínalo BMW. Vznikol tak podnik Eisenacher Motorenwerke (EMW). V centrálne riadenom hospodárstve NDR bolo rozhodnuté, že do Eisenachu sa presťahuje z východonemeckého mesta Zwickau výroba vozidiel DKW.

Pracovníkom, ktorí dlhé roky vyrábali tzv. plnohodnotné autá, nebolo po chuti prejsť zo šesťvalcových štvortaktov na trojvalcové dymiace dvojtakty. IFA F8 resp. F9 bol v podstate zdedený, pred vojnou vyrábaný model DKW F8.

Pred vodičom sú dva kruhové prístroje. V ľavom je rýchlomer s počítadlom najazdených kilometrov, v pravom je kontrolka stavu paliva a chladiacej kvapaliny. Foto: Peter Brutenič

Chtiac - nechtiac sa v marci roku 1953 začala v Eisenachu výroba modelu IFA F9. Výroba neprebiehala hladko. Problémy boli s chladičmi, výfukovým potrubím, prevodovkami, guľôčkovými ložiskami. S takým niečím sa domáci konštruktéri nevedeli stotožniť.

Začali tajne vyvíjať nasledovníka, ktorý by bol priestrannejší a opäť by mal štvoro dverí. K tomu sa pribalil spor so západonemeckým Auto Unionom o autorstvo modelu DKW F8 a IFA F8. Zbytočné prieťahy bez neistého konca nakoniec vyústili do rozhodnutia skonštruovať nové vozidlo.

Oficiálny súhlas na výrobu nového modelu prišiel od vtedajšej najvyššej politickej špičky NDR, Waltera Ulbrichta. Namiesto pochvaly konštruktérom, ktorí mali už v tom čase projekt 311 takmer hotový, ušla sa riaditeľovi podniku finančná pokuta za tajne vyvíjaný automobil.

Luxus, aký nemalo žiadne auto vyrábané za železnou oponou. Sťahovacie okná, tretie vetracie okienko, popolníky pre pasažierov vzadu, lakťové opierky alebo vrecká na dverách. Foto: Peter Brutenič

S Novým rokom prišiel nový model

Výroba overovacej série v množstve 150 kusov sa začala v októbri roku 1955 a jeho sériová výroba hneď s príchodom nového roka. V skutočnosti nový Wartburg mal novú, na tú dobu modernú pontonovú karosériu. Oválny rám prevzal z modelu IFA F9, ktorý bol vzhľadom na dĺžku karosérie Wartburgu o 10 cm predĺžený a tak rázvor narástol na 2450 cm.

Pod prednou kapotou mal dvojtaktný trojvalec objemu 901 cm³ s výkonom 27 kW (37k) a so 4 stupňovou prevodovkou dokázal jazdiť maximálnou rýchlosťou 115 km/h.

Biele klávesy, ktorými sa ovláda vnútorné osvetlenie, parkovacie svetlá, prepínač diaľkových svetiel, stierače a vetranie. Foto: Peter Brutenič

Oficiálnu premiéru si odbil o niekoľko týždňov neskôr na Lipskom veľtrhu už ako Wartburg 311. Ako prvá sa predstavila štvordverová päťmiestna limuzína s rozmermi 4300/1570/1450 mm a pohotovostnou hmotnosťou 960 kg.

V tom čase to bol najpriestrannejší automobil strednej triedy vyrábaný v socialistických krajinách a zároveň dielensky najdokonalejšie prepracovaný.

Na jesennom veľtrhu pribudli k limuzíne a k trojdverovému kombi dvojdverový štvorsedadlový kabriolet a praktický pick-up, ktorý bol určený predovšetkým na export. Výroba luxusnej verzie označená kódom 311-2 začala vo februári 1957. Oproti štandardu mala viac pochrómovaných líšt, vo vnútri lakťové opierky, zabudované rádio, polohovateľné operadlá sedadiel a elegantné dvojfarebné lakovanie karosérie. Za príplatok mohlo mať i posuvnú otváraciu strechu.

Rádio sice nie je originálne, ale rozhodne dobové. Foto: Peter Brutenič

Modernizácia priniesla vonkajšie spätné zrkadlo

Po dvoch rokoch od nábehu výroby prišiel prvý facelift. Všetky modely dostali vonkajšie spätné zrkadlo. Výraznejšiu masku chladiča získala najprv limuzína a vo februári 1959 aj ostatné karosárske verzie.

Nový tvar mali aj nárazníky a nápis Wartburg lemoval celú šírku prednej kapoty. Nové konštrukčné zlepšenia robili jazdu príjemnejšou. Autá dostali plne synchronizovanú prevodovku, dvojokruhové brzdy, zlepšilo sa riadenie a mäkšie listové pružiny urobili jazdu ešte pohodlnejšou.

Od začiatku roka 1962 boli autá vybavené jednolitrovým motorom. Objem dosiahli konštruktéri zväčšením vŕtania o 3,5 mm, výkon sa zvýšil na 45 k. K zlepšeniu chladenia pomohol termostat a vodná pumpa.

Kabriolety sa vyrábali paralelne s limuzínami. Kompletné podvozky s motorom a prevodovkou sa vozili do Dráždan, kde sa v karosárni Gläser skompletovali. Za desať rokov sa vyrobilo 5929 kusov kupé.

Podľa slov súčasného majiteľa, Andreja Šlepeckého z Liptovského Mikuláša, je auto v pôvodnom stave. Foto: Peter Brutenič

Camping na kolesách

Kombi, ktoré sa vyrábalo od začiatku spustenia výroby bolo vnímané skôr ako úžitkové vozidlo. Bolo síce o 50 mm kratšie ako limuzína, ale ložná plocha mala až 2,2 m². Pretože bolo o 110 kg ťažšie ako limuzína, jazdilo na širších pneumatikách. Nevýhodou modelu bolo len trojo dverí. Zadné dvere sa otvárali doboku, podobne ako naše sedany (Š 1200). Až s ďalšou modernizáciou sa zadné dvere zmenili na výklopné.

Dobrým obchodným ťahom bol Wartburg Camping. V prospektoch je síce označované ako Limousine, ale išlo o päťdverové kombi. V zadnej časti nad batožinovým priestorom boli zaoblené okná, zasahujúce až do strechy.

Okná, ktoré sa kupovali za tvrdé devízy na Západe, neskôr nahradili dvojdielnym oknom. Bočné ploché okno ostalo z číreho skla, oblúk zasahujúci do strechy nahradili priehľadným kolorovaným plexisklom. Praktické kombi sa na rozdiel od limuzíny do Československa nedovážalo.

To, že v Eisenachu nezabudli vyrábať exkluzívne autá, presvedčili nielen modelom Camping, ale i mimoriadne vydareným kupé. 2+2 sedadlové auto malo vpredu dve plnohodnotné sedadlá a vzadu lavicu, ktorá ponúkala len obmedzený priestor. Karosérie dodávala firma Meerane.

Najpôsobivejšie bolo zadné panoramatické sklo, ktoré sa takisto ako pri modeli Camping dovážalo zo zahraničia. Modernizáciou v marci roku 1959 sa zmenila predná maska a panoramatické sklo sa z ekonomických dôvodov rozdelilo na tri časti. Od roku 1957 do roku 1965 sa vyrobilo len 5487 kusov tohto vydareného kupé.

Zatiaľ čo kombi malo trojo dverí…

… Camping bol 5-dverový a mal bohato presklený batožinový priestor.

Na vrchole stál Wartburg Sport 313/1

Vrcholom sortimentu bol Wartburg Sport 313/1. Auto s malými technickými úpravami a dvomi karburátormi malo výkon 50 k pri 4500 ot/min. a krútiaci moment 90 Nm. Maximálna rýchlosť sa zvýšila na 140 km/h. Dvojmiestny roadster mal sťahovaciu plátennú strechu, alebo za príplatok mohol mať pevnú odnímateľnú strechu.

Poznávacím znakom modelu Sport boli otvory na bokoch predných blatníkov, ktoré nemali žiadny praktický význam. V rokoch 1957 až 1960 sa spolu vyrobilo 469 kusov. Viac ako tretina vozidiel smerovala do zahraničia, 8 z nich dokonca do USA.

V roku 1960 sa skončila nielen výroba tohto modelu, ale i 2+2 sedadlového kupé. Luxus v budovaní socializmu nemal miesto. Oficiálna verzia bola, že sa výrobné kapacity uvoľňujú pre výrobu limuzín. Ale výroba tak či tak nestíhala pokryť potreby trhu. Takmer 40% celkovej produkcie išlo na export. Najväčšími odberateľmi bolo Maďarsko, Poľsko, Československo a Fínsko. Celkovo sa v rokoch 1956 až 1962 vyrobilo 247 368 kusov všetkých karosárskych verzií vozidla Wartburg 311.

V roku 1965 prišiel na trh nový typ Wartburgu. Ten mal ešte oblú karosériu, avšak mal už nový podvozok pripravovaný pre typ 1000-353. Podvozok mal listové pružiny a pneumatiky sa zmenšili z pôvodných 15 na 13 palcové. Pre tento model sa bežne používalo označenie Wartburg 312.

Wartburg: Objavujeme históriu luxusného auta z čias socializmu (13 fotografií)

Ešte stále nie je neskoro

Človek na negatívne zážitky zabúda a spomína len na „zlaté dobré časy“. Dobrým príkladom sú práve vozidlá, ktoré sa vyrábali v socialistických krajinách. Ich kvalita ani výkony nedosahovali parametre ich západnej konkurencie. Je ale stále viac a viac starších mužov, túžiacich po aute, ktoré si pamätajú z detstva, či dokonca mali jedno také doma.

Wartburg 311 sa dovážal i do Československa ako 4-dverová limuzína. Tých je aj najviac v ponuke. Problémom týchto áut je, že vozidlá boli dlho používané v bežnej prevádzke. Poruchy a drobné opravy si majitelia robili takmer svojpomocne.

Chýbajúce náhradné diely vtedy riešili náhradami z iných, pre nich dostupnejších áut. Takto sa z mnohých stratila originalita, dnes taká dôležitá a cenená pri historických vozidlách. Ceny limuzín v „dobrom“ stave sú okolo 10 – 12 tisíc Eur.

Vyskytnú sa aj exempláre v perfektnom stave za dvojnásobnú cenu. Kabriolety a kupé, ktorých bolo podstatne menej, sú vzácnejšie a ich ceny v zreštaurovanom stave prekračujú hranicu 30 tisíc Eur. Na samotnom vrchole stojí model Sport. Ten podľa nemeckej znaleckej spoločnosti hodnotiacej klasické vozidlá Classic Data má cenu v stave 1 až 70 tisíc Eur.

Tento článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteransk.sk

Autor: Valentin Zbyňovský