Škoda 1202 nemá veľkú cenu ani ako veterán

Auto vzniklo tak trochu neplánovane. Mnohí si kládli otázku, či je to nový model, alebo len facelifting sedanu kombi. Ani motoristickí novinári v článku uverejnenom vo Světe motoru sa o ňom nevyjadrili v superlatívoch. Skôr naopak.

Vytýkali konštruktérom z Vrchlabí, že ak by sa išli pozrieť na zahraničné výstavy, boli by ich vozidlá dokonalejšie. Tak potom prečo vznikol? Dôvodom bolo rozhodnutie najvyšších politických orgánov.

Vo Vrchlabí sa od roku 1956 pripravovali na úplne iný model. Malo ísť o úžitkový model s trambusovou karosériou podobný Volkswagenu T1. Československo bolo jedným z členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

RVHP sa najprv týkala len obchodu, neskôr aj plánovania výroby a napokon mala viesť k hospodárskej integrácii pod vedením Sovietskeho zväzu. To bol pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo sa výroba úžitkového vozidla s trambusovou karosériou odsúvala.

Karoséria vozidla pôsobí trochu ťažkopádne. Išlo o ľahký úžitkový automobil a nie dvojmiestny šporťák. Hlavným dizajnérom bol Raimund Hrubý, ktorý o 40 rokov neskôr pracoval opäť na kombi verzii Škoda Forman. Foto: Ingrid Šperlová

Krátka príprava, dlhá výroba

O úžitkovú verziu Škody 1201 bol v roku 1959 zo strany organizácií tak malý záujem, že sa ponúkala i na voľno v maloobchode. Podľa plánu sa počítalo s ukončením výroby dodávky a STW na podvozku Škoda 1201 v roku 1960.

Nakoniec sa vo Vrchlabí vyrábali úžitkové verzie sedanov (Škoda 1201) až do roku 1961. Takmer presne s ukončením posledného kusa Škody 1201 sa začal vyrábať nový model Škoda 1202.

Rozhodnutie vyrábať nástupcu Škody 1201 v prevedení station wagon padlo v roku 1958. Príprava na nový model bola teda na vtedajšie pomery expresná. Od začiatku bol koncipovaný ako úžitkový automobil a dostal označenie typ 981 - Škoda 1202.

Vzhľadom na rozpracovaný model úžitkového automobilu s trambusovou karosériou sa s výrobou Škody 1202 počítalo len do roku 1963 a to v predpokladanom množstve asi 20-tisíc kusov.

Na rozdiel od predchodcu, tisícdvestodvojke sa zadné dvere vyklápali smerom hore. Rezervné koleso sa nachádzalo za samostatným krytom. Foto: Ingrid Šperlová

Už žiadny sedan, len úžitkové verzie

Napriek vtedajšiemu ťažkopádnemu systému plánovania a schvaľovania išli práce na príprave nového vozidla relatívne rýchlo a už začiatkom roka 1959 bol hotový prvý funkčný prototyp.

Skúšobné vozidlo čoskoro havarovalo, a tak sa testy trochu posunuli. Súčasne vyrobili i prototypy ďalších karosárskych verzií ako sanitku a dodávku, ktoré tiež absolvovali skúšky priamo v prevádzke. V septembri roku 1961 bolo vozidlo schválené a pripravené do sériovej výroby.

V tom čase už bežala výroba modelov Škoda Octavia, z ktorej 1202 prebrala prístrojovú dosku, volant, kúrenie, prevodovku a spojku. Na motore a zadnej náprave boli urobené malé zmeny. Úplne odlišnú konštrukciu mala predná náprava, pruženie a samozrejme, karoséria.

V zadných skupinových svetlách boli už aj spätné svetlá. Foto: Ingrid Šperlová

Pruženie zabezpečovala dvojica priečnych listových pružín. Zaujímavosťou je, že sanitky mali naviac na zadnej náprave doplnený systém pruženia o vinuté pružiny. Na rozdiel od modelov 1200 a 1201 sa nový typ Škoda 1202 vyrábala len ako kombi.

V roku 1963, keď pôvodný plán predpokladal výrobu Škody 1202 ukončiť, prichádza modernizácia. Najviditeľnejšou zmenou boli nárazníky, z ktorých zmizli zvislé časti. Pred chladič prišla mriežka z tenších vodorovných líšt a na prednú kapotu nápis Škoda zhodný s modelmi Octavia/Felícia.

Vzadu pribudli na kryte náhradného kolesa odrazové svetlá. Najpodstatnejšou zmenou bolo uloženie karosérie na gumových tlmičoch (silentbloky), ktoré zlepšili jazdný komfort vozidla a znížili hlučnosť v kabíne.

V interiéri prístrojovka dostala koženkové čalúnenie, ktorá lepšie pohlcovala odlesky. Zmenil sa i poťah sedadiel. Chladnú koženku nahradila príjemná textília. Od roku 1963 sa vyrábala i verzia De Luxe, ktorá bola určená predovšetkým na export. Líšila sa len kozmeticko-optickými vylepšeniami.

V roku 1963 absolvovalo auto skrášľovaciu kúru. Nárazníky sú bez zvislých častí, nová je maska chladiča a nápis Škoda na prednej kapote je zhodný s modelmi Octavia a Felícia. Hmlové svetlá mala štandardne sanitka, ale ako doplnok boli v tej dobe veľmi populárne. Foto: Ingrid Šperlová

Na karosérii, aj v interiéri pribudlo niekoľko okrasných líšt. Od februára mali všetky vozidlá Škoda 1202 asymetrické svetlomety a nový spôsob nastavovania svetiel.

V tomto čase pribudol ďalší karosársky variant. S ním sa väčšinou cestujúci viezli na poslednej ceste. Išlo o pohrebný voz, ktorý sa okrem farby karosérie líšil vypuklým plexisklom na zadných výklopných dverách. Okrem toho, aby vozidlo mohlo ísť krokom spolu so smútočným sprievodom, malo redukovanú prevodovku.

Hodnotenie vozidla Škoda 1202 z roku 1965 konštatovalo, že vozidlo nedosahuje vlastnosti, aké sa vyžadujú od vozidiel vtedajšej doby. Týkalo sa to najmä veľkej poruchovosti, pohodlia a celkovej hmotnosti.

Nakoľko sa predpokladalo, že ide o výbehový model, neboli stanovené žiadne návrhy na zlepšenie. Napriek tomu od roku 1967 majú vozidlá Škoda 1202 nové, ešte pohodlnejšie čalúnenie potiahnuté kvalitnou látkou. Novinkou boli gumené zásterky za zadnými kolesami a predpríprava na bezpečnostné pásy na predných sedadlách.

Keď už nie technicky, tak aspoň opticky sa snažili auto urobiť atraktívne, najmä pred očami zahraničných zákazníkov. Verzia De Luxe sa líšila od štandardu ozdobnými lištami na boku karosérie, ktoré súčasne pri niektorých vozidlách robili hranicu dvojfarebného lakovania. Za luxus sa považovalo i čalúnenie batožinového priestoru.

Jedným z výtvarníkov, ktorý nakreslil reklamu na Škodu 1202, bol František Kardouš. Na propagačnom materiáli sú zobrazené hneď obe príbuzné škodovky, ktoré sa vyrábali takmer v rovnakom období: Škoda Octavia Combi a Škoda 1202.

Nie a nie skončiť

Napriek všetkým nedostatkom sa vozidlo dobre uplatnilo v zahraničí, najmä v krajinách tretieho sveta. Mimoriadne aktívny bol export do Turecka, kam sa automobily vyvážali v nedokončenom stave od roku 1964. V Turecku ich firma Celik Mantaj dokončila prevažne ako pick-upy.

Neskôr sa do Turecka vyvážali len podvozky a po roku 1971 vznikali nové „stejšny“ s vlastnou karosériou. Podľa dostupných údajov išlo do Turecka 9895 kusov vozidiel Škoda 1202, avšak podľa tureckých informácii ich tu bolo vyrobených oveľa viac a to z dovezených dielov, ktoré montovali až do roku 1982.

Škoda 1202 sa dodávala i do Pakistanu, Indie, Kataru a na Nový Zéland. Pre Ekvádor bola vyrobená 100 kusová séria so špeciálnou úpravou pre miestnu taxislužbu.

Valník sa do sériovej výroby nedostal. Vznikal individuálnou úpravou.

V tom čase sa už konečne pracovalo na úžitkovom vozidle s trambusovou koncepciou naplno a predpokladalo sa, že dlho očakávané auto sa začne vyrábať na jeseň v roku 1967. Nakoniec sa výroba Škody 1203 zahájila až v júli 1968.

Podľa knihy Škoda 1202 Jiřiho Mewalda sa údaje o počte vyrobených jednotlivých karosárskych typov líšia. Podľa všetkého prvá skončila výroba dodávok, ktoré boli hneď nahradené Škodou 1203. Údajne v rovnakom roku skončila i výroba pohrebných verzií a pick-upov.

Pozoruhodnú informáciu priniesol časopis Stop v roku 1971. V rozhovore s riaditeľom Trnavských automobilových závodov informuje, že od roku 1973 podnik preberá kompletnú výrobu modelu Škoda 1202 pick-up. Nestalo sa.

Posledné sanitky boli dokončené vo Vrchlabí na začiatku roka 1970. Najdlhšie, do roku 1973, vo výrobe ostali „štejšny“, teda štvordverové karosérie s výklopnými dverami vzadu a tromi oknami na boku.

Všetko sa raz skončí

Podľa údajov z Mladej Boleslavi sa nakoniec zo všetkých karosérií vyrobilo 60 141 kusov a výrobu si „tisícdvestodvojka“ predĺžila o dobrých desať rokov.

Zaujímavý finál výrobnej linky uvádza kniha Škoda 1202 autora Jiřího Mewalda. Ide o spomienku bývalého výrobného námestníka závodu vo Vrchlabí Josefa Šimona: „Pri likvidácii výrobnej linky vozidla Škoda 1202 sa v továrni objavili páni z automobilovej opravovne v Humpolci. Ich vedúci, pán Váňa, mal so sebou dvoch šikovných inžinierov, ktorí všetko detailne označili, aby mohli linku opäť zložiť. Náš riaditeľ vtedy hovoril, že za to nemôžeme nič chcieť, a tak sme im celú linku na Škodu 1202 predali za 1000 korún. Bol som potom na slávnostnom otvorení. Ešte niekoľko rokov na nej vyrábali náhradné karosérie.“

V rovnakom období skončila i výroba vozidla Škoda Octavia. Tým sa skončila nielen výroba automobilov Škoda s motorom vpredu a pohonom zadných kolies, ale dobrých dvadsať rokov sa v Československu potom nevyrábalo žiadne praktické vozidlo kombi. Päťdverové kombi, ako i pick-up sa vrátili do československého automobilového priemyslu až modelom Škoda Forman v roku 1990.

Pamätáme si ich vo farbe sivej, tyrkysovej, bledomodrej, zelenej, sanitky farby slonovej kosti, pohrebné čierne, ale žltá, aká bola na titulke časopisu Svět Motorů, jej skutočne sadne.

Bude z neho nablýskaný veterán?

Zberatelia sa zatiaľ o tento model netrhajú. Ani ponuka nie je veľká, a ak je nejaký na predaj, väčšinou v predrenovačnom stave. Ceny začínajú okolo tisícky a ani staršie renovácie neprekročia hranicu 3000 eur.

Z karosárskych verzií je záujem o pick-upy a tie môžu mať v budúcnosti stúpajúci tendenciu. Dôvodom môže byť absencia pick-upov u jej predchodcu Škoda 1201. Keď už nie je úžitková verzia sedanu, tak aspoň Škoda 1202.

Zarytí „sedanisti“ tvrdia, že 1202 bola krokom späť. V porovnaní so sedanom dielenské spracovanie je odrazom vtedajšej doby, keď išlo o množstvo vyrobených kusov a nie o kvalitu. Škoda 1202 nepriniesla žiadne prevratné technické novinky. Napriek tomu je to model, ktorý má určitú charizmu a u niektorých možno vyvolá nostalgiu dávno zabudnutých čias.

Sanitky mali na zadnej náprave okrem listovej pružiny ešte aj dve vinuté pružiny. Foto: Ingrid Šperlová

Technické parametre

Autor: Valentin Zbyňovský