Robíme si hanbu
Po sadnutí do auta máme pocit, že od okolitého sveta nás zrazu delia dve tony ocele. Sme v bezpečí, neporaziteľní, máme brnenie, v ktorom zrazíme všetko, čo sa nám postaví do cesty.
Nezabúdajme, že časti oceľového brnenia sú zo skla. A cez to sklo vás ostatní ľahko uvidia v samej podstate: za volantom si vŕtame v nose, vyberáme spomedzi zubov segedín od babičky, skúšame, či nám nesmrdia pazuchy, jeme bagety tak, že máme majonézu na nose, brade aj tričku. Nezabúdajme, že aj za volantom sa na nás pozerajú iní ľudia.
Lepíme sa na autá pred nami
Ísť tesne za nárazníkom auta pred vami je v skutočnosti dobrá prevencia. Ak by ste si nechali odstup, mohlo by sa pred vás zaradiť auto, ktoré by nepochybne vyvolalo nebezpečnú situáciu. Opýtajte sa všetkých vodičov dodávok či drahých nemeckých áut. Slováci v nemeckých autách tiež nepoužívajú smerovky – prečo by Vám predsa mali prezradiť svoj ďalší ťah?
Ateraz vážne – každý z nás má priestor na zlepšenie. Ak si necháme voľno na dve-tri autá pred sebou, nemusíme tak často pridávať a brzdiť a aj auto z pripájacieho pruhu sa ľahšie zaradí. Ak budeme pri jazde v kolóne dodržiavať väčšie odstupy, ušetríme na spotrebe a celý zástup áut pôjde plynulejšie.
Foto: Ilustračné - Pixabay
Nedávame pozor na cestu
A tento poznáte?
Keď som sa dnes na diaľnici pozrel do ľavého pruhu, uvidel som ženu v novom bavoráku, ktorá sa rútila stopäťdesiatkou a pritom si v spätnom zrkadle maľovala oči! Na chvíľu som sa díval pred seba a keď som sa po nej znova obzrel, bola napoly v mojom jazdnom pruhu a stále si čosi natierala na ksicht! Ja teda niečo vydržím, ale toto ma tak vydesilo, že som pustil svoj holiaci strojček, ktorý mi pri páde vyrazil z druhej ruky šišku. Ako som sa zmätene snažil šoférovať kolenami opretými o volant, mobil sa mi zošuchol do kelímku s kávou, ktorý som mal medzi nohami. Káva sa vyliala a popálila ma na citlivom mieste, skratovala mobil a prerušil sa mi tak veľmi dôležitý hovor.
Ach, tie ženy za volantom!
Keď príde zlé počasie, zľakneme sa
Samozrejme, že najlepšie sa šoféruje doobeda, keď je sucho, dvadsaťtri stupňov, polooblačno a bezvetrie. Horších poveternostných podmienok sa ale netreba báť a netreba ani nejako významne spomaľovať.
Na kvalitných pneumatikách s dobrou hĺbkou dezénu – a také by sme mali mať za každého počasia – sa netreba báť dažďa vôbec, na snehu stačí len auto jemnejšie ovládať. Svetlá do hmly sa zapínajú naozaj len ak je hmla a vypínajú hneď, ako vojdeme do súvislej premávky. Tí, ktorí idú za vami, si pravdepodobne všimnú hmlu aj bez toho, aby ste im vypaľovali sietnicu vašim svetlom.
Foto: Ilustračné - TASR
Nevieme jazdiť po D1 medzi Bratislavou a Trnavou.
Diaľnica D1 si zaslúži samostatný bod. Kto sú tí ľudia, ktorí zavadzajú v prostrednom pruhu, keď ten
pravý je úplne voľný? Ak je niekomu jazda v pravom pruhu nepríjemná, nech ide po starej ceste.
Zbytočne sa rozčuľujeme
Každý, kto ide pomalšie ako vy, je idiot. Každý, kto ide rýchlejšie, je maniak. Ľahko sa nadáva na imaginárnych šoférov v druhých autách, ktorých si predstavujete ako zakomplexovaných motákov. Nič to však nezmení. Šetrite si energiu radšej na ľudí, na ktorých sa môžete rozčúliť zblízka, opľuť ich a dať im jednu facku.
Sme sebci
Cesty, chodníky a parkoviská sú z povahy veci verejným priestranstvom. Správajme sa preto slušne a tolerantne. Parkujme ohľaduplne, smerovky vyhadzujme včas, nerušme ostatných hlasnou hudbou, nechávajme na ceste priestor ostatným. Nie vždy sme tí, čo ideme po hlavnej a (ne)púšťame – niekedy sa budeme musieť aj my pripojiť na hlavný ťah.
