Ritmo - Prvý Fiat takmer kompletne vyrábaný robotmi

Tento hatchback nižšej strednej triedy z konca 70-tych rokov minulého storočia po technickej stránke nepredstavoval veľkú revolúciu. Využíval viaceré riešenia a systém pohonu z FIATu 128 (motor vpredu uložený naprieč, pohon predných kolies). Práve tento populárny model Ritmo nahradilo.

Najprv dokonca malo niesť označenie 138, ale neskôr sa výrobca rozhodol pre familiárnejšie označenie Ritmo. Toto auto však pre FIAT predstavovalo revolúciu v oblasti výroby. Išlo o prvý model, ktorý bol takmer kompletne vyrábaný robotmi. Možno práve v tom bol problém.

Talianske mašiny boli zrejme náladovejšie ako talianski pracovníci. Kvôli problémom s koróziou si dokonca Ritmo vyslúžilo v Nemecku nemilé vysvetlenie svojho mena: „Ritmo – Rost in Turin montiert“ (hrdza montovaná v Turíne).

Fiat Ritmo 85 kabriolet mal namiesto znaku Fiat logo karosárne Bertone.

Pútavý dizajn, lákavá cena

Napriek všetkým problémom bolo Ritmo obľúbeným autom. Keď ho v roku 1978 predstavili na autosalóne v Turíne, často sa o ňom hovorilo ako o najkrajšom aute vo svojej triede. Veď dizajn malo na svedomí vyhlásené karosárske štúdio Bertone.

Okrem príťažlivých kriviek ľudí lákala aj sympatická cena. To sú napokon atribúty, ktoré Talianov zachraňujú prakticky dodnes. Práve z Talianska pochádzajú tie najkrajšie autá a často sú aj za dobrú cenu. Škoda len, že spoľahlivosť nie je vždy na tak vysokej úrovni ako estetika.

Každopádne, do ukončenia výroby v roku 1988 FIAT dokázal vyrobiť a predať 2 044 393 kusov modelu Ritmo vrátane zahraničných výrobcov (Brazília, Španielsko, Egypt), čo sa dá považovať za slušný výsledok. Ritmo bolo nahradené modelom Tipo.

V roku 1978 na autosalóne v Turíne predstavili nový Fiat Ritmo. Jeho dizajn pochádza z karosárskeho štúdia Bertone.

Vybral si každý

FIAT Ritmo sa spočiatku ponúkal ako troj a päťdverový hatchback. Na výber bolo niekoľko štvorvalcových motorov. Základ predstavoval 1,1-litrový agregát z FIATu 128 s výkonom 44 kW (60 k). Silnejšou alternatívou bol tiež známy 1,3-litrový motor, ktorý produkoval 48 kW (68 k). Vzhľadom na veľkosť auta neboli tieto dve najslabšie motorizácie žiadnou slávou. So silnejším 1,5-litrovým motorom, vyladeným na 55 kW (75 k), však FIAT Ritmo jazdil celkom svižne.

V roku 1980 sa ponuka motorov rozšírila o naftový agregát. Atmosféricky plnený diesel produkoval z objemu 1,7-litra skromných 40 kW (54 k). Dynamika teda nebola jeho výsadou, o priazeň zákazníkov bojoval predovšetkým spotrebou paliva. Kvôli vysokej váhe motora to ale bolo asi najhoršie jazdiace Ritmo.

Konštruktéri museli prepracovať nielen podvozok, ale dokonca aj riadenie. Dieselové Ritmo teda potrebovalo štyri otáčky volantu, od dorazu k dorazu, namiesto 3,5 otáčky, ktoré stačili benzínovým modelom. Napriek všetkým úpravám sa však len ťažko darilo maskovať skutočnosť, že 65,5 % váhy tohto modelu nesie predná náprava.

Fiat Ritmo Super 85 na Ženevskom autosalóne v roku 1981.

V roku 1981 dorazilo Ritmo Super. V ponuke bolo s 1,3 a 1,5-litrovým motorom. Obidva agregáty dostali upravené vačkové hriadele a dvojitý karburátor. Výkon 1,3-litrového motora sa tak vyšplhal na 55 kW (75 k), ktorým predtým disponoval väčší 1,5 litrový agregát. Ten po novom produkoval 63 kW (85 k).

Dynamike pomáhala aj päťstupňová manuálna prevodovka so skrátenými prevodmi a strmší prevod riadenia. Auto jazdilo na pekných 14-palcových zliatinových diskoch, obutých do nízkoprofilových pneumatík Pirelli.

V tom istom roku bola predstavená aj športová verzia 105 TC. Áno, tušíte správne, číslica 105 napovedá o výkone motora. Išlo o 1,6-litrový agregát s ventilovým rozvodom DOHC, ktorý používali napríklad aj väčšie modely 131 či 132.

Z malého Ritma tak motor s výkonom 77 kW (105 k) robil žihadlo. Rozpoznať sa dal podľa spojlerov vpredu aj vzadu, športovejších nárazníkov a čiernych rozšírení blatníkov.

Ritmo vyrábal i španielsky Seat.

Krok späť

V roku 1982 prešiel Fiat Ritmo pomerne veľkou modernizáciou. Úplne sa zmenil vzhľad prednej aj zadnej časti. Namiesto dvoch veľkých kruhových svetlometov vpredu dostalo Ritmo štyri menšie.

Novinkou tiež bola maska chladiča s vtedajším logom FIATu, ktoré používali všetky modely. Vyzeralo asi takto: /////. Žiadna sláva, čo? Dizajnéri si asi nedali veľa práce, keďže k reprodukcii loga mi stačil jeden znak na klávesnici.

Zmenila sa aj zadná časť, ktorá bola po novom obyčajnejšia. Čo už? V 80-tych rokoch boli hranaté tvary v móde a asi sa to vtedy ľuďom páčilo viac. S odstupom času však vyzerá pôvodné Ritmo o dosť lepšie. Teda aspoň podľa mňa...

V stánku Bertone v roku 1979 sa predstavil cabriolet na podvozku Fiat Ritmo.

V roku 1985 prišiel ďalší facelift, v rámci ktorého trochu vylepšili zadnú časť. Poznávacia značka putovala nižšie a medzi svetlami bol štýlovejšie pôsobiaci čierny plast. Pri päťdverovom modeli boli pôvodné okrúhle kľučky nahradené obdĺžnikovými z Regaty. Trojdverák mal okrúhle kľučky až do konca výroby.

Je však pravda, že väčšina trojdverových modelov bola zrušená. Napríklad trojdverový model 105 TC bol nahradený päťdverovým modelom 100 S. V roku 1986 bola paleta motorov rozšírená o 1,9-litrový turbodiesel s výkonom 59 kW (80 k). Model, vybavený týmto motorom, niesol označenie Ritmo Turbo DS a dostupný bol taktiež iba s päťdverovou karosériou.

Ritmo sa vyrábalo v rokoch 1978-1982 v troj alebo päťdverovej verzii.

Chuťovka so škorpiónom

Rok 1981 bol pre model Ritmo mimoriadne plodný, ešte koncom tohto roka stihol FIAT na autosalóne vo Frankfurte predstaviť aj vrcholnú verziu Abarth. Išlo o posledný pravý Abarth, pretože ho vyrábali priamo v Abarthe, neschádzal z tej istej výrobnej linky ako bežné Ritmá.

Na zadku mal nebezpečný nápis „FIAT Abarth“, na predných blatníkoch škorpióny a pod kapotou? Tam trónil dvojlitrový agregát vyladený na 92 kW (125 k). Motoru sekundovala športová prevodovka od firmy ZF a o spomaľovanie sa starali odvetrávané kotúče na prednej náprave.

Ritmo - Prvý Fiat takmer kompletne vyrábaný robotmi (9 fotografií)

Prepracovaný bol pochopiteľne aj podvozok, ktorý bol vo verzii Abarth výrazne pevnejší. Na stovku sa Ritmo ozdobené škorpiónmi rozbehlo za 8,7 sekundy a zrýchľovať prestávalo až pri 190 km/h. V roku 1982 v rámci veľkého faceliftu celého modelového radu Ritmo verzia Abarth zosilnela. Dostala motor s ostrejším profilom vačkových hriadeľov a dvojitým karburátorom.

Áno, Ritmo Abarth bolo posledným „hot-hatchom“, ktorý ešte používal karburátor. Ostatní konkurenti, ako napríklad Volkswagen Golf GTi či Ford Escort XR3i, mali elektronické vstrekovanie paliva. Každopádne, výkon motora po facelifte sa vyšplhal na 96 kW (130 k), čomu zodpovedalo aj označenie 130 TC. Maximálna rýchlosť stúpla iba o 5 km/h (na 195 km/h), ale zrýchlenie z nuly na stovku bolo údajne otázkou už iba 7,8 sekundy.

Koncom roku 1981 bola predstavená na autosalóne vo Frankurte vrcholná verzia Ritmo Abarth.

Obľúbený kabriolet

Opäť sa vrátim do roku 1981, kedy model Ritmo zažil najväčší rozkvet. Pribudla totiž asi najkrajšia verzia – Cabrio. Štvormiestny otvorený kabriolet s pevným ochranným rámom vyrábala priamo karosáreň Bertone.

Po facelifte nedostal „päť lomítok“ na masku chladiča, ale Bertoneho logo. Toto auto bolo začiatkom 90-tych rokov určite snom mnohých mladých mužov, keďže si zahralo aj v legendárnom filme Slunce, seno, erotika, kde sa na ňom prevážali talianski fešáci (Martin Dejdar a Oldřich Kaiser).

Fiat Ritmo druhej generácie vo verzii kabriolet.

Ceny a dostupnosť

FIAT Ritmo pomaly, ale isto mizne z ciest. Asi už všetky zhrdzaveli...na Slovensku som totiž našiel iba jeden. Je na predaj za 250 €. V zahraničí je ich o čosi viac, ale tiež by sa dali porátať na prstoch 5-6 rúk. Tam ceny začínajú niekde okolo 1 000 €.

Za naozaj zachovalý kúsok sa ale predávajúci neboja pýtať aj tri-štyri tisícky. Zaujímavosťou je, že kabriolet cenou nijak zvlášť neprekonáva bežné verzie. Naozaj vzácny je iba vrcholný model od Abarthu. Našiel som iba jeden za 6 500 €. Je to auto upravené na pretekárske účely. Nájsť Ritmo Abarth v pôvodnom stave bude zrejme tvrdý oriešok.

Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteran.sk

Autor: Ondrej Rabatin