Osobné autá vyrábané v krajinách bývalého východného bloku nebolo potrebné často modernizovať. Obmedzený počet a nedostatok robil z vozidiel nedostatkový tovar. Dopyt niekoľkonásobne prekračoval ponuku. Predalo sa všetko.
V čase, keď sa objavil nový model Wartburg 353, v Československu už mala táto východonemecká značka svojich verných zákazníkov. Naviac, tri-päť-trojka oslovila modernou priestrannou karosériou. Akoby nie. Na jej tvare sa podieľal i francúzsky Renault. Interiér bol neobyčajne priestranný. To bolo asi jediné plus tohto auta.
Wartburg 353 sa vyrábal vo verzii 353, 353W (W=Weiterentwicklung ) a neskôr 353S. Okrem štvordverovej limuzíny sa u nás predávalo i kombi, označené ako Tourist a existoval i pick-up. U nás boli v ponuke dva stupne výbavy - Standard a DeLuxe.
Dvojtaktný motor je z určitého hľadiska jednoduchší. Má o 75% menej pohyblivých častí ako štvortaktný. Vďaka tomu je ľahší, menší a menej náročný na údržbu. Foto: Marián Bazala
V Československu mal Wartburg 353 veľa priaznivcov, ale aj nepriateľov. Karoséria nielen tvarom ale i zvukom pri buchnutí dverí pripomínala plechovú škatuľu.
Jeho výroba začala v 1.7. 1966, vtedy malo auto ešte šasi z predchádzajúceho modelu 312. Podvozok tvoril rám z oceľových profilov, na ktorý bola skrutkami (!) prichytená karoséria.
Znamenalo to, že karoséria je samostatná a teoreticky sa dalo autom jazdiť bez nej, nakoľko motor, odpruženie a ostatné agregáty boli pripevnené k rámu.
Batožinový priestor s objemom 525 litrov pri sedane bol skutočne veľkorysý. Foto: Marián Bazala
Motor bol dvojtaktný, kvapalinou chladený trojvalec s objemom 997 cm³ a výkonom 33 až 37kW. Vychádzal z predvojnového trojvalca DKW, ktorý sa v päťdesiatych rokoch montoval ešte do vozidiel Auto Union F89/F91/F93/1000.
Auto jazdilo na benzín, vtedy ešte bežne dostupný špeciál s oktánovým číslom 91, do ktorého sa pridával olej v pomere 1:50. Kto mal možnosť získať kvalitný olej z kapitalistickej cudziny, mohol miešať v pomere 1:80. Podľa toho, ako hustý dym vychádzal z výfuku, bolo hneď jasné, aký olej je v benzíne.
Asi najzaujímavejším prístrojom na prístrojovke je merač prietoku paliva. Išlo o účelnú pomôcku, ktorá pri sledovaní mohla ušetriť trochu benzínu. Foto: Marián Bazala
Technickou zaujímavosťou bola tzv. voľnobežka. Išlo o voľnobežnú spojku, ktorá po ubratí plynu samočinne odpojila motor od prevodovky, takže automobil išiel zotrvačnosťou a motor bežal vo voľnobežných otáčkach.
Voľnobežku bolo možné odpojiť a jazdiť ako s bežným vozidlom. Vtedy ale spotreba markantne stúpla. Okrem toho pamätníci hovoria, že opätovné zapojenie voľnobežky nebolo jednoduché. Voľnobežka fungovala pri všetkých štyroch stupňoch okrem spiatočky. Pri radení nebolo potrebné vytlačiť spojku, stačilo ubrať plyn. Radiaca páka sa nachádzala pod volantom.
Aby sme len nekritizovali. Motor bol takmer bezproblémový a vyžadoval skutočne len malú údržbu. Nepotreboval výmenu oleja a nepoznal problémy so zimným štartovaním.
Auto malo predný náhon, čo dnes nie je žiadna zvláštnosť, no v roku 1966 bolo IN skôr „všetko vzadu“, ako to mala „embéčka“ alebo Renault 8.
Mnohí Wartburg 353 považovali za lepšie auto ako Škoda 120. Foto: Marián Bazala
Vráťme sa ešte ku karosérii. Podlaha v interiéri vďaka chýbajúcemu stredovému tunelu bola úplne rovná. Tak aj pasažier na zadnom sedadle v strede mal rovnaké pohodlie ako jeho spolucestujúci. Sedadlá boli až príliš mäkké. Spočiatku sa mohlo zdať, že sú pohodlné, ale nemali takmer žiadne anatomické tvarovanie.
Veľkou devízou Wartburgu bo veľký batožinový priestor. S objemom 525 litrov pri sedane patril k najobjemnejším spomedzi vozidiel, vyrábaných v socialistických krajinách. Úžitková hodnota kombi bola vďaka veľkým výklopným piatym dverám ešte väčšia.
Výraznou modernizáciou prešiel Wartburg 353 v roku 1988. Namiesto dymiacich trojvalcov začali montovať štvortaktné motory Volkswagen objemu 1.3 l. Zmena motora sa prejavila i na úpravách podvozku a karosérie. Auto dostalo nové svetlomety, 5-stupňovú manuálnu prevodovku s radením na podlahe, modernejší interiér.
Auto sa za celé obdobie takmer nezmenilo. Foto: Marián Bazala
Po rozpade východného bloku a otvorení hraníc ani tieto zmeny nedokázali značku Wartburg udržať. 10. apríla 1991 zišiel z linky v Eisenachu posledný Wartburg s označením 1,3.
Éra východonemeckých dvojtaktov sa skončila. Za celé to obdobie sa vyrobilo viac ako 1,3 milióna kusov. Do Československa sa v rokoch 1970 až 1986 doviezlo okolo 70 tisíc. Niektoré z nich sú dodnes v bežnej prevádzke.
Autor: Valentin Zbyňovský
