TEST: Ford S-MAX boduje podvozkom, v treťom rade sedadiel zmysel nevidíme

Druhá generácia modelu S-MAX prišla na náš trh počas jesene minulého roka. Ford v jeho prípade nezmenil koncepciu a opäť prichystal rodinne orientované auto s možnosťou sedemmiestneho usporiadania kabíny.

Novinkou je pohon všetkých kolies prebratý z modelu Kuga. Vpredu získal tradičnú prednú masku, poznávací prvok všetkých nových Fordov.

My sme si na test vybrali konfiguráciu, ktorá má na Slovensku šancu zabodovať. Je ňou kombinácia naftového motora 2,0 TDCI s výkonom 132 kW a automatickej prevodovky PowerShift spolu s pohonom všetkých kolies.

Posed je príjemný, výhľad zhoršuje dvojitý stĺpik

Interiéru predvádzacieho vozidla dominuje dotykový displej, doplnený niekoľkým gombíkmi pre ovládanie klimatizácie a vyhrievanie predných sedadiel.

Domovská obrazovka dotykového displeja je rozdelená na štyri časti tak, ako tomu býva vo všetkých Fordoch so systémom Sync 2. Jej reakcie nemôžeme označiť slovom príkladné. Problémom je, že nie vždy na dotyk zareaguje.

Ford S-MAX boduje podvozkom (20 fotografií)

Vo všeobecnosti je obsluha multimediálneho systému intuitívna, ale nám chýbalo osobitné tlačidlo na vypnutie displeja. Šofér musí potme venovať zvýšenú pozornosť jeho vypnutiu, aby ho zbytočne neosvetľoval.

Z domovskej obrazovky sú to tri kliknutia a navyše ikony sú v niektorých prípadoch malé a nie vždy sa ich podarí trafiť. Platí to najmä vtedy, keď z ideálneho posedu šofér nedočiahne na displej bez toho, aby sa výraznejšie nahol dopredu.

Posed vodiča je príjemný, pohodlný, s dobrým rozsahom jednotlivých nastavení sedadla aj volantu. Výhľad obmedzuje jedine dvojitý A-stĺpik. O odkladacie priestory sa báť netreba. Po sadnutí do auta je kam odložiť peňaženku, mobil, kľúče aj fľašu s vodou.

Pod displejom sa nachádza niekoľko tlačidiel. Väčšina sa týka obsluhy klimatizácie. Foto: Gabriel Kuchta

V treťom rade si nohy nevystriete

Priestoru v druhom rade sedadiel nemáme čo vyčítať. Sedadlá sú posúvateľné, s nastaviteľným sklonom operadla. Najlepšia pozícia je logicky pri úplnom posunutí sedadla a maximálnom sklopení operadla dozadu. V tomto prípade sa do núdzového tretieho radu dospelý nedostane ani s použitím obuváku.

V prípade nutnosti odviesť pasažierov aj v treťom rade, sa s nimi musia podeliť o priestor spolucestujúci v druhom rade posunutím svojich sedadiel čo najviac dopredu.

Pozitívom je aspoň nastupovanie na “trestnú lavicu“. Odklopením krajného sedadla v druhom rade totiž vznikne dostatočný priestor pre nastupovanie. Posledným problémom pri sedení v treťom rade je, že plato zakrývajúce batožinový priestor nie je kam odložiť.

Pri používaní tretieho radu je nutné plato jednoduchým úkonom vymontovať, ale miesto naň neostáva ani v zmenšenom kufri, ani pod jeho dvojitým dnom.

Sedadlá v dvoch zadných radoch je možné sklápať aj gombíkmi priamo z kufra. Problém nastane, ak sú vysunuté hlavové opierky, sedadlo sa vtedy nemusí sklopiť úplne. Ostane opreté o operadlo sedadla vpredu.

V prípade využitia všetkých siedmich miest je lepšie nechať plato v garáži. Foto: Gabriel Kuchta

Bezkľúčový systém funguje výborne

Malým praktickým nedostatkom trpí tlačidlo elektrického zatvárania batožinového priestoru. Nie je podsvietené a v noci ho je problém nahmatať.

Bezkľúčový systém S-MAXu funguje skvele. Testovaciemu autu nechýbala pre Ford tradičná príplatková vychytávka, bezdotykové otváranie piatych dverí pohybom nohy pod nárazníkom. Ale nie toto nás na bezkľúčovom systéme zaujalo.

Presvedčila nás jeho základná funkcia. Výborné reagovanie na každý dotyk s vymedzeným bodom na kľučke. Auto sa vždy zamklo a odomklo podľa pokynu na rozdiel od niektorých prémiových áut, vyžadujúcich niekoľkonásobné opakovanie dotyku, kým poslúchnu.

Praktickejším riešením je v podobných prípadoch potom už klasický gombík na kľučke a nie “prémiová“ dotyková plocha. V prípade Fordu to však funguje a kľúč z vrecka vyberať netreba.

V treťom rade sedadiel nie je cestovanie pohodlné ani po maximálnom posunutí sedadiel v druhom rade dopredu. Foto: Gabriel Kuchta

Podvozok patrí k najväčším plusom S-MAXu

Najväčšou devízou nového S-MAXu je komfort cestovania. Ford v tejto disciplíne vyniká, či už sa pozrieme na S-MAX, Mondeo, alebo aj Galaxy.

Z dlhých ciest na letnú dovolenku alebo lyžovačku robí Ford pre svojich pasažierov, keď nie priamo príjemný zážitok, tak určite znesiteľný. Okrem dobrého odhlučnenia k tomu prispieva výborný podvozok.

Pohodlie verzus ovládateľnosť je to, čím tento podvozok vyniká. Na prvý pohľad pôsobí mäkko a pripustí aj naklonenie karosérie v zákrutách, ale v konečnom dôsledku ostáva auto stále veľmi dobre ovládateľné.

Prekážkou nebola ani hmotnosť rodinného auta a mokrá cesta. Podvozok vzbudzoval pocit istoty aj pri svižnejšej jazde. Keď mu už v zákrute naozaj “naložíte“, má tendenciu k nedotáčavému správaniu. V takomto prípade stačilo mierne ubrať z natočenia volantu a nechať sa o meter viac vyniesť k vonkajšej časti zákruty. Predným kolesám to stačilo na to, aby znovu získali stratenú priľnavosť.

Auto ani pri takomto manévri neprekvapilo nepokojným správaním. Pri cestovaní rodinným tempom ostáva podvozku veľká rezerva do využitia jeho maximálneho potenciálu, aj keď to tak možno pri prvotnom naklonení karosérie v zákrute nepôsobí.

Podvozku naše cesty nerobia problém, potešil nás svojím komfortom. Foto: Gabriel Kuchta

Naftový motor zimu neobľubuje

S naftovým motorom sme počas testu nezažili pravé zimné mrazy. Agregát aj tak ukázal svoju nechuť ku studeným štartom a krátkym trasám. Pri vonkajšej teplote 3° C sa zohrial na pracovnú teplotu až po 18 km. Opatrnou jazdou sme spotrebu dokázali stlačiť na 5,5 l, to nás ale miestami spomaľovala kolóna na plynulú rýchlosť 80 km/h.

Pri presne predpisovej jazde so slabou premávkou ukázal palubný počítač po absolvovaní 100 km trasy spotrebu 5,9 l. Jeho odchýlka od reálneho úbytku paliva z nádrže sa podľa našich výpočtov pohybovala v rozpätí 0,1 až 0,2 l.

Hustejšia premávka a častejšie predbiehanie zdvihlo apetít motora na rovnakej trase o liter nafty na 100 km. Diaľnica a tachometrové tempo 135 km/h odobralo v priemere 8,0 l paliva.

Akákoľvek akcelerácia, alebo zvýšenie tempa sa pri aute týchto rozmerov a hmotnosti výrazne odráža na spotrebe. Napríklad, ak sa s ním dostanete na nemeckú diaľnicu a tempomat nastavíte na 150 km/h, treba počítať so spotrebou 9,7 l pri nenaloženom aute.

Výkon 132 kW plne postačuje na rozhýbanie priestranného auta. Pri jazde s rodinnou na palube s ohľadom na jej komfort a bezpečnosť ho možno naplno využiť akurát pri predbiehaní. Pre tých, ktorým sa ponúkaný výkon máli, pripravil Ford ešte verziu s výkonom 154 kW.

Praktickou pomôckou na sledovanie detí je malé výklopné zrkadlo. Foto: Gabriel Kuchta

Prevodovka reaguje väčšinou rýchlo. Pri brzdení v zjazde z kopca správne podradí, po uvoľnení brzdového pedála však tento prevodový stupeň nepodrží.

Pri stlačení plynu na podlahu zvolí správny prevodový stupeň, pri ktorom má motor ešte k dispozícii dostatočné spektrum využiteľných otáčok. Pri predbiehaní však treba brať do úvahy určité oneskorenie v reakcii motora a prevodovky na stlačenie plynu.

Najlepší dojem na nás počas týždňového testu zanechal podvozok s výborným kompromisom medzi komfortom a jazdnými vlastnosťami vozidla.

Kombinácia naftového motora, automatickej prevodovky a hlavne pohonu všetkých kolies môže na otcov slovenských rodín zapôsobiť. Po našich skúsenostiach by sme radšej brali päťmiestnu verziu. Ak sedem miest, tak potom radšej vo väčšom Galaxy.

Sedadlá možno sklápať tlačidlom z batožinového priestoru. Predtým je potrebné zatlačiť opierky hlavy do spodnej polohy. Foto: Gabriel Kuchta

Z testovacieho zápisníka

*zvýhodnená cena s balíkom Titanium X