Hoci sme slávne „Monte“ navštívili už druhý rok po sebe, jeho 84. ročník mal pre nás aj trochu inú príchuť. Mohli sme sa totiž pozrieť aj do jeho zákulisia vďaka Rasťovi Chválovi, ktorý tam tento rok absolvoval svoj prvý štart na majstrovstvách sveta.
Vlani to bol pre nás iba skvelý výlet, ktorý sme si užili naplno. Videli sme zatiaľ posledné vystúpenie fenomenálneho Loeba na tratiach svetových rely, krásne scenérie s typickými premenlivými podmienkami na trati (na ktoré napokon aj Loeb rovno pred našimi očami doplatil), skúsili sme si aj grilovanie na rýchlostných skúškach a zahrievali sa pri vlastnom ohnisku, ktorých je pri trati neúrekom.
S Rasťom sme vtedy ešte netušili, že skoro presne o rok tam pôjdeme opäť, akurát každý samostatne – my opäť ako diváci, no Rasťo už ako pretekár na Peugeote 208 R2, s ktorým ho poznáme aj z tratí majstrovstiev Slovenska.
Skoro o týždeň skôr
Hoci my sme mali odchod naplánovaný na 20. januára, Rasťo musel do Francúzska odísť už 15. januára. „Rallye Monte Carlo zoberie posádke desať dní, vrátane cesty.
Už v nedeľu pred podujatím treba v Monte Carle prevziať itinerár trate a zahlásiť sa. Potom nasledujú tri perné dni obhliadok tratí, administratívne úkony, presun z Gapu späť do Monte a slávnostný štart. Tie dni doslova preletia.“
My sme na rozdiel od vlaňajška tiež dorazili skôr, aby sme stihli aj slávnostný štart pred monackým kasínom. Mesto bolo pomerne plné áut, no aj tak sa nám podarilo bez väčších problémov zaparkovať v podzemnej garáži neďaleko známeho prístavu, okolo ktorého vedie aj trať F1, a kde si jazdci mohli pred štartom prezuť tie najvhodnejšie pneumatiky na prvé nočné rýchlostné skúšky.
Tu sme sa stretli aj s Rasťom, ktorý sa s nami podelil o prvé dojmy pred štartom: „Pred štartom sme boli pozitívne naladení so zdravým rešpektom. O náladu sa postarali organizátori a pretekári a celkovo ľudia, ktorí tu milujú rely. Ak máte pretekárske auto, doslova máte prednosť, ochotne vám všetci pomáhajú. Dokonca, keď sme hľadali v centre Monaka čerpaciu stanicu, náhodní motoristi nás zaviedli do najbližšej v podzemných garážach a tam sme dostali prednosť aj pred Rolls Royce-om. “
Hladní, po celom dni bez jedla, sme na poslednú chvíľu kúpili cestou ku kasínu pizzu a vychutnávali benzínom nasiaknutú atmosféru na štartovej rampe. Hneď, ako z nej zišiel aj Rasťo, sme sa pobrali do cieľa druhej rýchlostky.
Keďže je ale celá súťaž rozťahaná na obrovskej ploche a na 130 kilometrovú trasu plnú serpentín a horských prechodov sme mali iba dve hodiny, stihli sme až druhú polovicu štartového poľa.
Rasťa sme ale nezmeškali, tak nám aspoň v krátkosti mohol popísať pocity z prvých kilometrov na svetových tratiach. „Prvú sme išli opatrne až priveľmi, lebo sme chceli dôjsť až k vám. Bolo to psychicky ťažké, ale druhú nočnú skúšku sme si užili. Noc ohňov má svoje čaro. A displej, čo mi predtým svietil do očí, som prekryl čiapkou.“
Osvedčené miesto nesklamalo
Druhý deň sme sa vybrali na rýchlostnú skúšku, ktorú sme poznali už z minulého roka. Práve tu skončilo na ľadovej platni okrem Loeba aj mnoho iných áut a vedeli sme, že pokiaľ tu opäť bude ľad, o zábavu budeme mať postarané.
Tak sa aj stalo, po pár súťažiacich, ktorí povymetali kraje priekopy sa našli aj takí, ktorí do zákruty nevošli vôbec a zamierili si to na jediný strom v ceste.
Zatiaľ čo na najvyšších miestach zvádzali pekné súboje Ogier a Meeke, Rasťo aj napriek miernej kolízii so stromom v štvrtej rýchlostnej skúške na nej zajazdil štvrtý čas a stabilne sa držal v prvej tretine výsledkovej listiny kategórie RC4. „Miesto, ktoré pochovalo veľa posádok vrátane Kubicu, sme na hladkých slikoch zvládli. V ďalšej rýchlostke som zľadovatelé miesto predsa podcenil a ľahko sme poškodili auto, vyšli sme z rytmu, ale napriek tomu sme mali dobrý čas. Oplatilo sa zariskovať a obuť sliky, lebo asfaltových úsekov bolo viac a tam by boli hroty paradoxne bezzubé. “
Druhý prejazd tej istej rýchlostnej skúšky stihli prví jazdci ešte za krásneho západu slnka nad Alpami, no s odchádzajúcim svetlom sa citeľne ochladzovalo a aj autá s rastúcimi štartovými číslami viditeľne menej držali na ceste. Po efektnom Rasťovom prejazde „dverami napred“ sme sa za ním vybrali do servisu, no dlhé kolóny áut, smerujúce do servisného centra súťaže v meste Gap, nám zhatili náš plán vidieť prácu mechanikov.
Pneumatiková lotéria
V sobotu čakala na jazdcov zradná kombinácia rýchlostných skúšok – dvakrát sa šla najdlhšia a zväčša suchá skoro 52 kilometrová vložka nasledovaná dvoma prejazdmi síce iba 20 kilometrovou, no spolovice úplne pokrytou snehom.
Každý si teda musel vybrať, či obetuje lepšiu trakciu na snehu na úkor dlhých asfaltových kilometrov alebo naopak. Okrem toho ešte nasledovala krásna, no úplne suchá rýchlostka vedúca z historického mestečka Sisteron až na druhú stranu kopca do obce Thoard.
Namiešať tu správnu kombináciu pneumatík teda nebolo vôbec ľahké. „Kvôli krátkemu stúpaniu na ľade, v ktorom by sme mohli ostať visieť na slikoch, sme ostali radšej pri hrotoch. Posádky s autami 4x4 volili sliky. Napokon my sme ani nemali možnosť s naším tímom logisticky zvládnuť prezutie a čisté zimné pneumatiky bez hrotov sme ani nemali.“
Col de Turini iba pre vyvolených
Do posledného súťažného dňa mohlo odštartovať už iba prvých 60 posádok. Keďže bol Rasťo po sobote na výbornom 35. mieste absolútne, bez problémov sa kvalifikoval a mohol zažiť aj legendárne Col de Turini. Na rozdiel od vlaňajška sme si teda tento rok nedeľu nemohli nechať ujsť a šli sme ho podporiť aj na poslednú rýchlostku.
S viac ako hodinovou časovou rezervou sme sa blížili na vybrané miesto, keď nás vyše 6 kilometrov pred ním odstavili policajti na konci kolóny odparkovaných áut. Láska k rely a túžba vidieť posledné kilometre Rasťa na Monte nás nakoniec hnala pešo vpred do neustávajúceho kopca.
A hoci sme sa napokon nedostali až do notoricky známych serpentín, ani posledný výhľad na tento ročník Rallye Monte Carlo nebol na zahodenie. Cesta sa prepletala smerom dole cez kopec obsypaný ľuďmi, aby následne cez ostré pravé odbočenie pred obrovskou masou divákov pokračovala ďalšou spleťou zákrut k spomínaným serpentínam. Lepšou atmosférou sme náš výlet ani nemohli ukončiť.
Rasťo teda nakoniec zažil aj vysnívaný cieľ a s piatym miestom v triede RC4 z 19. štartujúcich posádok môže byť aj vzhľadom k podmienkam a chýbajúcim skúsenostiam veľmi spokojný. „Stanovený cieľ sme splnili a nedeľa bola za odmenu. Jazdili sme s chuťou a na asfalte sme dokázali držať krok s Maxom Vatanenom. Pridali aj Poliaci, tak sme sa vyššie nedostali ale sme šťastní. Okrem vysnívaného cieľa a Col de Turini prišla odmena v podobe dobrého umiestnenia. Sám som to nečakal, nálada v nedeľu bola taká, že po dojazde poslednej skúšky sme mali chuť na ďalšiu. Ďakujem Peugeotu za možnosť štartovať s továrenským autom, všetkým fanúšikom a v neposlednom rade rodine. Bol to nesmierny zážitok. Má však jedno negatívum, neprestane vám v hlave vŕtať repete....“
