Aj v miernej zime, aká je na Slovensku tento rok, sa na cestách objavujú výtlky. Kým teploty stúpnu natoľko, aby výtlky začali cestári opravovať, musia vodiči jazdiť opatrnejšie a počítať s rizikom, že prídu o pneumatiku či koleso.
„Najviac takýchto poistných udalostí evidujeme spravidla v období, keď sa roztopí sneh a prestane mrznúť,“ potvrdzuje Milan Janásik, hovorca poisťovne Generali. Výtlky však podľa neho poškodzujú u nás autá celý rok, spolu mávajú asi 20 poistných udalostí.
Výtlky vznikajú, pretože sme chceli hladké cesty
V USA podľa Americkej automobilovej asociácie spôsobia výtlky na autách, najmä na pneumatikách, diskoch a dieloch podvozku, ročne škody za 6,5 miliardy dolárov. V niektorých štátoch v priemere až 833 dolárov ročne každému motoristovi.
Iróniou je, že výtlky, koľaje a iné nerovnosti vznikajú na asfaltovom povrchu ciest, ktorý mal predovšetkým zvýšiť pohodlie jazdy oproti cestám z betónových panelov.
Technológie máme, začať však treba prehliadkou
Náklady na opravu jedného výtlku v Británii sú podľa časopisu Top Gear priemerne asi 74 eur. Hoci niektoré úseky tak nevyzerajú, aj na Slovensku sa používajú na opravu najnovšie technológie, ktorými sa výtlky dajú opravovať aj za zlého počasia.
„V okresoch v našej správe opravujeme výtlky operatívne počas celého roka. Spoločnosť Regionálne cesty Bratislava investovala v roku 2015 do opráv výtlkov 657 662 eur,“ povedala hovorkyňa Mária Rajtová. Ak by sme použili cenu opravy podľa Top Gearu, v Bratislave minulý rok opravili takmer 8900 výtlkov.
Praktická ukážka opravy výtlkov počas minuloročného Cestárskeho dňa Slovenskej správy ciest. Foto: TASR
„Banskobystrický kraj do opravy výtlkov investoval 1,4 milióna eur,“ povedala Michaela Piliarová, hovorkyňa župy. Po zime robia prehliadku všetkých ciest a rozdelia ich do piatich stupňov – od veľmi dobrého stavu až po havarijný stav. „Výtlky začneme opravovať po skončení zimnej údržby od najkritickejších úsekov a podľa významu a zaťaženia komunikácií.“
Výtlky na cestách budú opravovať robotyČítajte
„V zimnom období opravujeme výtlky obaľovanou zmesou za studena aj za nepriaznivých poveternostných podmienok. V letnom období podľa hĺbky výtlku, pri hĺbke menej ako 30 milimetrov vysokotlakovým rozstrekovačom použitím zmesi asfaltovej emulzie a drveného kameniva, hlbšie výtlky opravujeme zarezaním, vybúraním, penetrovaním a položením vrstvy asfaltového betónu ABS so zhutnením,“ povedala Rajtová. „Úseky s početnými poškodeniami opravujeme veľkoplošne, vrchnú vrstvu odfrézujeme, podklad penetrujeme a položíme novú vrstvu asfaltového betónu.“
Slovenské cesty sú preťažené a len sa látajú, tvrdí odborník MILOŠ ZUZIAK
z Výskumného ústavu dopravného.
Ako vzniká výtlk?
„Vozovka je poškodzovaná účinkom klimatického prostredia, dopravným a teplotným zaťažením. Povrch sa začne masívnejšie porušovať a objavia sa ploché výtlky, neskôr sa môžu prehĺbiť až na úroveň druhej vrstvy krytu. Ďalšími príčinami môže byť aj prepálený asfalt pri pokládke, nedostatočné zhutnenie asfaltovej zmesi alebo nedostatočné spojenie obrusnej a ložnej vrstvy krytu.“
Prečo výtlkov pribúda najmä v zime?
„Za typické zimné výtlky môže voda, zamŕzajúca v trhlinách asfaltu. Príčinou vzniku poruchy môže byť stav, keď do trhliny na ceste zatečie voda, zamrzne, čím sa kryt poruší ešte značnejšie. Prehlbovaniu a zväčšovaniu výtlku opäť napomôže prejazd vozidiel.“
Prečo sa na niektorých cestách tvorí viac výtlkov ako na iných?
„Medzi faktory ovplyvňujúce rozsah výtlkov na ceste patrí dopravné zaťaženie, klimatické pomery územia, únosnosť podložia, vek vozovky, zloženie vrstiev vozovky a použité materiály a technológie.“
Je opodstatnené, že naše cesty vnímame oproti zahraničným ako rozbitejšie?
„V niektorých regiónoch Slovenska chýbajú cesty vyššieho dopravného významu a doprava je vedená cestami, ktoré neboli na takú záťaž projektované a stavané a preto sa častejšie a značnejšie poškodzujú. Na celkovú rekonštrukciu nie je dostatok financií, cesty sa len látajú a tým sa udržujú ako-tak prevádzkyschopné.“
Používa sa u nás horší asfalt alebo sa opravujú výtlky menej kvalitne?
„V každej krajine existujú predpisy, ktoré opisujú materiály a technológie, ktoré by sa mali na opravu výtlkov použiť. Každá oprava má iný postup a iné použitie materiálov. Pri dodržiavaní postupov a predpisov by mali byť opravy dostatočné a kvalitné. Záleží aj na tom, či je oprava vykonaná ako dodatočná, alebo definitívna. U nás je zvykom robiť len to, na čo máme. Poprípade sa s financiami a kapacitami nemusí hospodáriť dosť efektívne.“
Vyhýbať výtlkom sa donekonečna nedá
Auto vodič najlepšie ochráni tak, že bude jazdiť opatrne a nerovnostiam sa vyhýbať. Nutné je nielen udržiavať veľký odstup za autom, ktoré ide pred ním, ale aj sledovať, ktorým dieram na ceste sa vyhlo. Obchádzať treba aj kaluže, ktoré prípadné výtlky zamaskujú.
Ak výtlk zbadá vodič neskoro, je lepšie cezeň prejsť čo najrovnejšie, ako robiť prudké úhybné manévre. Mal by čo najviac spomaliť, no pred nárazom brzdový pedál povoliť. Pri brzdení sú predné tlmiče stlačené, a pohltia menej energie z nárazu. Kolesá sa navyše nemôžu voľne odvaľovať. Volant treba pevne držať, aby auto pri náraze neodskočilo na bok.
Vedci pridali do asfaltu soľ. Ubudnú výtlky, aj ľad na cestáchČítajte
Po silnom náraze je lepšie zastať a skontrolovať prípadné poškodenia. Nemusí ísť o roztrhnutú gumu a prasknutý disk – objaviť sa môžu trhliny na pneumatikách a vydutiny, ak je poškodená ich vnútorná konštrukcia, zdeformované kolesá, poškodená geometria kolies či diely zavesenia. Varovnými znakmi sú vibrácie volantu, zvláštne zvuky či smerová nestabilita auta.
Upozorňujte a budete upozornení
Najlepšou prevenciou je upozorniť na výtlky aj iných vodičov, samosprávu či správcu cesty. V mobilnej aplikácii Waze sa dajú nahlasovať okrem policajných kontrol a odstavených áut aj výtlky. Waze za to udeľuje body, ktoré však nemajú v praxi veľký význam.
Výtlky na ulici sa dajú označiť reflexným značkovacím sprejom. V anglickom Manchestri ich pouličný umelec Wanksy obkresľuje tvarom mužského prirodzenia. Hovorí, že nebezpečné sú najmä pre cyklistov a že protestuje proti tomu, že cestné dane sa na stave ciest nijako neprejavujú. Radnica mu odkazuje, že len zbytočne budí pohoršenie.
Poškodená pneumatika na poistnú udalosť nestačí
Moderné autá sú čoraz menej stavané na to, aby odolávali výtlkom. Najčastejšie bývajú poškodené pneumatiky, v ktorých pri náraze môžu vzniknúť aj niekoľkocentimetrové trhliny.
Mnohí výrobcovia áut, aby ušetrili na hmotnosti, priestore v aute aj na nákladoch, z výbavy vynechávajú plnohodnotnú či aspoň dojazdovú rezervu. Lepiaca sada či run-flat pneumatiky, ktoré umožňujú aspoň dojazd do servisu, výrazne pomôžu pri bežných defektoch, ale s veľkou trhlinou už nie a vodič je odkázaný na asistenčnú službu.
Miesto nehody by mal počas čakania označiť výstražným trojuholníkom – na diaľnici a rýchlostnej ceste 100 metrov za vozidlom, inde 50 metrov za ním. Ak zostal na hlavnom ťahu, je dobré, ak poškodený nehodu nahlási aj v mobilnej aplikácii Waze a do dopravných servisov.
Aj bez havarijného poistenia
Pre toho, kto nemá auto havarijne poistené, bude vymáhať náhradu škody od správcu cesty náročné, no nie nemožné. Zákon o pozemných komunikáciách hovorí, že užívatelia nemajú nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil stavebný stav cesty. Vyhláška k zákonu stavebný stav definuje aj ako „hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou“.
Správca komunikácie však zodpovedá za škody, ktoré vznikli pre chyby v zjazdnosti. Patria k nim napríklad ojedinelé výtlky „v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky“, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.
Znamená to, že za škodu, ktorú spôsobil ojedinelý výtlk, ktorý vodič nemal šancu predvídať a ktorý nebol označený dopravnou značkou – napríklad červeným trojuholníkom s hrboľmi – je zodpovedný správca cesty. Náhradu škody si však vodič musí uplatniť na súde.
Podobne si aj poisťovne uplatňujú svoj nárok tzv. regresom. „V prípadoch, keď sa jednoznačne preukáže zavinenie zo strany správcu cesty, si nárok voči tomu subjektu uplatňujeme,“ hovorí Milan Janásik z poisťovne Generali.
Pneumatiky
nepoisťujú
Najjednoduchšie je nechať si škodu opraviť z havarijného poistenia, ak ho vodič má. Vtedy stačí, ak škodu nahlási poisťovni a oznámi jej ulicu alebo cestu, kde mu výtlk poškodil auto. Ak si na výtlku poškodí len pneumatiku, poisťovňa mu však škodu nenahradí, lebo na tie sa havarijné poistenie nevzťahuje. Poškodený musí byť aj disk kolesa alebo podvozok.
Niektoré poisťovne ponúkajú pripoistenie poškodenia na výtlkoch k zákonnému poisteniu. Vtedy treba zavolať na miesto nehody asistenčnú službu, ktorá poškodenie aj výtlk zdokumentuje.
