Ponuka vyskúšať pohon všetkých kolies na snehu sa v našej redakcii neodmieta, nech príde od ktorejkoľvek automobilky.
Bez mučenia sa priznáme, že prísľub jazdy bokom a na snehu znamená pre nás viac, ako samotné overovanie správania pohonu všetkých kolies. Zvlášť počas tejto nevydarenej zimy, keď je každé stretnutie so snehom vzácne. Výborné snehové podmienky mal zaručiť výber správnej lokality neďaleko lyžiarskeho strediska Obertauern.
Ani nadmorská výška a dátum vybratý v čase, keď sa v zime očakávajú najsilnejšie mrazy, nám neprial. Deň pred naším príchodom bolo na mieste desať stupňov nad nulou a vytrvalý dážď zmenil pripravenú plochu na nepoznanie.
Našťastie organizátor dokázal na poslednú chvíľu zaistiť náhradnú plochu väčšinu dňa umiestnenú mimo dosahu slnečných lúčov. Program bol však mierne pozmenený, a tak sme na snehu nepreverili model Yeti. Postupne sme však presedlali Octaviu, Octaviu Scout, Octaviu RS a Škodu Superb. Samozrejme, všetky vybavené pohonom 4x4.
Namiesto zdĺhavej teórie sme sa rovno pustili do jazdenia s vypnutým stabilizačným systémom. Počas prvých zavádzacích kôl sme krátku, ale zaujímavú trať prešli pomaly. Základné inštrukcie sa k nám dostali cez vysielačku v aute.
Niekedy aj brzdenie pomôže
Navzdory pravidlu o nebrzdení počas šmyku inštruktor nám odporučil práve použitie brzdy v krízovej situácii. Auto sa na zasneženom povrchu, ktorý sa postupne menil na ľad, po krátkom pribrzdení kolies výrazne upokojilo.
Za bežných okolností môže panické brzdenie počas šmyku ublížiť a zoberie poslednú nádej vodiča na bezpečné zvládnutie krízovej situácie. Vozidlo je pri prudkom brzdení smerovo horšie ovládateľné (aj keď dnes situáciu uľahčuje ABS) a v určitej fáze pretáčavého šmyku sa môže stať osudným. Nám krátke, nie panické brzdenie paradoxne pomáhalo.
Na obmedzenom priestore sme na snehu nemohli jazdiť rýchlosťou 90 km/h. Štandardne ručička tachometra neukázala viac ako 60-70km/h a mnohé zákruty sa síce išli bokom napred, ale na ľadovom podklade doslova krokom.
Pri vjazde do zákruty sa zadok auta po výraznejšom pridaní ľahko “odtrhol“ a naša Octavia sa pohybovala dverami napred. Dlhšie pridanie plynu spravilo auto neovládateľným. Veľký preklz všetkých kolies spôsobil úplnú stratu trakcie a vozidlo sa následne začalo bezmocne šmýkať smerom mimo vyznačenú trasu.
Navyše krútiace sa kolesá mali na ľade obrovskú zotrvačnosť a krútili sa aj dve sekundy po ubratí plynu. To stačilo na to, aby auto skončilo mimo cesty. Práve tu pomohlo krátke pribrzdenie. Spomalenie otáčania kolies na požadované otáčky spravilo Škodu znovu ovládateľnou.
Stabilizácia nezasiahne v prípade pokojných reakcií vodiča
Pri prehnanej práci s volantom a plynom v extrémnych prípadoch predsa len zasiahol “vypnutý“ stabilizačný program. Frustrácia, keď napriek stlačeniu plynu stabilizácia jednoducho “nepustila“ krútiaci moment na kolesá, rástla.
Stačili dve-tri kolá a s autom aj s povrchom sme si začali rozumieť. Fáza trápenia sa rýchlo zmenila na čistú zábavu. Pokojnejšia práca s plynom a volantom úplne eliminovala zásahy stabilizačného systému.
Octavia zrazu odhalila svoj potenciál zábavného auta. Preklopenie šmyku z jednej strany na druhu a kontinuálne prejdenie dvoch troch zákrut bokom za sebou vytváralo pocit zadosťučinenia. Adrenalín mierne dvíhalo postupné posúvanie hraníc.
V každom kole sme sa špeciálne sústredili na prejazd inej zákruty. Nacvičiť si ideálne kolo sme však nestihli. Ukončenie jázd prišlo skôr, ako sme čakali. Keď sa za volantom bavíte, koniec jazdy vždy príde skoro.
Na ľade sa všetky skúšané Škody správali prakticky identicky. Prechod z Octavie liftback na kombi výrazne nezmenil spôsob jazdy. Akurát na ľadovom povrchu bolo cítiť aj malý rozdiel v hmotnosti.
V prípade Superbu to samozrejme platilo dvojnásobne. Stále si však zachoval rovnako zábavný princíp ovládania. Šoféra dokázal prinútiť viac pracovať s jeho hmotnosťou a využívať ju vo svoj prospech.
Previezol nás Pontus Tidemand
Čerešničkou na torte bola možnosť previesť sa v pozícii spolujazdca s továrenským jazdcom Škody. V našom prípade ním bol Švéd Pontus Tidemand, ktorý finišoval na nedávno skončenej rely vo Švédsku vo svojej kategórii WRC 2 na výbornom druhom mieste.
Pontus nám pripravil pekný zážitok, ale hlavne ukázal iný spôsob prejazdu v niektorých zákrutách. Na pár miestach si navyše pomohol ručnou brzdou. Povrch, ktorý sa počas novinárskych jázd zmenil na ľad, prekvapil v prvej zákrute aj takého majstra volantu, akým Pontus Tidemand nepochybne je.
Veľmi rýchlo sa však na zmenené podmienky adaptoval a my sme mohli ľutovať, že nám praktickú ukážku nepredviedol ešte pred novinárskymi jazdami. Naše učenie mohlo byť ešte o niečo rýchlejšie.
