Vo svojich vyhláseniach automobilky často odvážne uvádzajú, že od nasadenia autonómneho riadenia do reálnej prevádzky ich brzdí legislatíva. Za takéto vyjadrenie sa možno skryť bez ohľadu na to, ako veľmi sú ich technológie vzdialené od reálneho nasadenia do praxe.
Ako sa zmení svet po príchode autonómnych áut?Čítajte
Vozidlá, spoliehajúce sa na senzory, majú ešte mnoho problémov. Jedným z nich je napríklad počasie. U dnešných áut je úplne bežné, že pri snežení alebo hustom daždi dočasne prestanú fungovať niektoré funkcie, dôležité pre autonómne riadenie.
Auto potom napríklad stratí schopnosť automaticky zabrzdiť v prípade hroziacej nehody, pretože v zlom počasí ostane “slepé“.
Nejednotná legislatíva predražuje vývoj
Pravdou však je, že aj legislatíva ostáva prekážkou, a to nielen v samotnom nasadení tejto technológie, ale aj v jej vývoji. Najnovšie na to poukázal Håkan Samuelsson, šéf automobilky Volvo. „AD (Autonomus Driving – autonómne riadenie) nie je iba o technológii auta. Potrebujeme správne cesty, správne pravidlá a správne zákony“, povedal Samuelsson.
Pre zníženie nákladov je potrebné, aby sa technológie vyvíjané jednotlivými automobilkami harmonizovali. Výsledkom podľa predstáv Samuelssona je auto, ktoré môže bezpečne a legálne autonómne jazdiť v USA, Európe aj Ázii.
Vízia bez smrteľných nehôd
USA aj EÚ urobili potrebné kroky k podpore autonómneho riadenia v autách. Ale EÚ necháva tvorbu pravidiel pre vozidlá s AD na individuálnu zodpovednosť pre jej 28 členov. Rovnako postup v tvorbe pravidiel pre autonómne autá prenecháva USA na jednotlivé štáty. Tento fakt vývoj samojazdiacich áut, podľa Samuelssona, predražuje a predlžuje.
Pre Volvo sú AD technológie dôležitým prvkom pri snahe o splnenie odvážnej Vízie 2020. Podľa nej od roku 2020 nikto v novom Volve nepríde o život, ani sa vážne nezraní. Volvo plánuje pri nasadení autonómnych vozidiel prebrať na seba plnú zodpovednosť za vedenie vozidla v autonómnom režime.
