Po 2. svetovej vojne spustená železná opona na štyri desaťročia rozdelila Európu na dva bloky. Odzrkadlilo sa to aj na našich cestách, po ktorých sa najčastejšie preháňali autá československej, východonemeckej, ruskej či rumunskej výroby.
A hoci sa o rozmanitosti značiek hovoriť nedalo, komunistický režim so sebou priniesol viacero modelov, ktoré sa rokmi stali doslova legendami. Niektoré z nich vďaka svojej kvalite, ďalšie preslávila skôr ich notorická nespoľahlivosť. Nasledujúcich desať modelov by podľa nás nemalo chýbať v žiadnom výbere tých najikonickejších socialistických vozidiel.
10. Dacia 1300 (1972 – 1983)
Ide v podstate o Renault 12, na ktorý získali licenciu rumunskí inžinieri. Renault 12 bol pritom nový model, ktorý sa začal vyrábať len v roku 1970 a na takéto novinky sa licencie zvyčajne nezvykli poskytovať. Vraj si to Rumuni od Francúzov vyslúžili tým, že sa v roku 1968 nezúčastnili na intervencii do Československa.
Nech už tomu bolo akokoľvek, medzi strednou triedou si vozidlo rýchlo získalo veľa fanúšikov. Poháňal ho štvorvalec s objemom 1,3 l a výkonom približne 40 kW. Dacia 1300 využívala 4-stupňovú prevodovku a dosahovala najvyššiu rýchlosť 140 km/h. V roku 1983 ju nahradil model 1310.
9. Moskvič 408/412 (1964 – 1975)
Vozidlo, ktoré pôvodne vzniklo na báze Opelu Kadett, je dielom automobilky MZMA (Moskovský závod malolitrážnych automobilov). Aj keď Moskvič 400 sa začal vyrábať už v roku 1946, najúspešnejšie boli pre Moskvič 60-te a 70-te roky. Je to zásluha práve verzie 408 z roku 1964, ktorá v porovnaní s predchodcami prišla výrazne dizajnovo upravená.
Motor bol však prevzatý z modelu 403. Až v roku 1967 automobilka predstavila nový 1,5-litrový motor s výkonom 55 kW v Moskviči 412. Išlo o upravený agregát BMW z roku 1939, ktorý pripadol ZSSR v rámci vojnových reparácií. Exportná verzia niesla označenie 408E a od tej domácej sa odlišovala dvoma svetlometmi navyše.
8. Oltcit (1982 – 1995)
Nespoľahlivý, ale napriek tomu pomerne rozšírený. Rumunský variant Citroënu Visa dostal pomenovanie spojením začiatočným písmen slov Oltenia (lokalita, kde sídlila automobilka) a Citroën. Hoci sa premiérovo ukázal už v roku 1981 na autosalóne v Bukurešti, do československých predajní sa dostal až o šesť rokov neskôr vo výkonnejšej verzii Club.
O jeho pohon sa staral plochý štvorvalec s objemom 1,1 l a výkonom 41,4 kW. Jeho najväčšou slabinou nebola technika, ale slabá kvalita výroby. V jeho prípade platilo, že čím menej komponentov pochádzalo z Francúzska, tým sa auto stávalo nespoľahlivejším. Oltcit sa v rumunskej Craiove vyrábal až do roku 1995.
7. GAZ M21 Volga (1956 – 1970)
Je to prvý model s označením Volga a sovietska odpoveď na Ford Mainline, najlepšie predávané americké vozidlo v tom čase. Vozidlo vyššej strednej triedy poháňal 2,4-litrový motor s výkonom 52 kW. Z nuly na stovku zrýchlilo za 34 s. Exportné verzie modelu dosahovali výkon 60 kW.
Silu na zadnú nápravu prenášala 3-stupňová prevodovka. Vďaka svojej veľkosti a komfortu bol obľúbený medzi policajtmi aj taxikármi. Spolu s verziami M22 a M23 sa ho vyrobilo takmer 640-tisíc kusov. Najvýkonnejšia Volga GAZ M23 určená pre KGB disponovala osemvalcom a automatickou prevodovkou.
6. Lada Niva (1977 – súčasnosť)
Lada Niva si ako jedno z mála vozidiel v tomto zozname získala rešpekt aj v zahraničí. Obľúbil si ho dokonca aj taký "hundroš", akým je Jeremy Clarkson z relácie Top Gear. Od spustenia výroby sa výraznejšie nezmenila a stala sa prvým modelom Lady, ktorý sa zaobišiel bez licencie Fiatu.
Pôvodnú 3-dverovú verziu poháňal 1,6-litrový benzínový štvorvalec s výkonom 57 kW a krútiacim momentom 116 Nm. V roku 1978 zažila medzinárodnú premiéru na autosalóne v Bruseli a čoskoro dosiahla 40-percentný podiel na európskom trhu s automobilmi s pohonom všetkých kolies. V roku 1993 ju nahradila nová verzia VAZ 21213.
5. Tatra 603 (1956 – 1975)
Tatra 603 nebola na cestách bežným zjavom, o to viac vynikla, keď sa niekde objavila. Jedinečný dizajn je snáď jej najväčšou prednosťou. Pritom sa nemusela hanbiť ani za svoje vnútornosti. Dopredu ju hnal vzadu umiestnený osemvalec s objemom 2,5 l, z ktorého bolo možné dostať výkon 73, neskôr až 77 kW.
Reprezentatívna limuzína československých politikov ťažila z výbornej aerodynamiky, takže dokázala jazdiť rýchlosťou 160 km/h. Jej spotreba pri hmotnosti 1,5 tony sa pohybovala na úrovni 12,5 l/100 km. Vyrobili sa tri série a z liniek zišlo viac ako 20-tisíc exemplárov. Išlo mimochodom o poslednú Tatru s prúdnicovou karosériou.
4. Wartburg 353 (1966 – 1988)
Jedno z najpopulárnejších áut v tzv. východnom bloku oslavuje tento rok svoje 50-te narodeniny. Vo svojej triede ťažko hľadal konkurenta a boli naňho poradovníky. Nie nadarmo sa ho počas 22 rokov trvajúcej výroby predalo viac ako jeden milión kusov, z ktorých niektoré ešte aj dnes nájdeme na cestách. S ukončením jeho produkcie skončila aj éra východonemeckých dvojtaktov.
V útrobách Wartburgu spočiatku pracoval litrový trojvalec s výkonom 33 kW. Kufor s objemom 525 litrov patril medzi jeho hlavné devízy. Do Československa sa prestal dovážať v roku 1984. O štyri roky ho v ponuke automobilky z Eisenachu vystriedal model Wartburg 1.3, ktorý sa vyrábal do roku 1991.
3. Škoda 110 R (1970 – 1981)
Škoda 110 R vychádzala zo sedanu Škoda 110. Jej vzadu uložený 1,1-litrový motor produkoval výkon 48 kW, čo stačilo na najvyššiu rýchlosť približne 140 km/h. Sedačky v interiéri boli čalúnené čiernou koženkou. V porovnaní so sedanom malo športové kupé inú aj prístrojovú dosku. O jej obľube za hranicami svedčí fakt, že v rokoch 1971 až 1973 sa 90 percent jej produkcie exportovalo. V ponuke automobilky ju v roku 1981 nahradil model Garde.
2. Trabant 601 (1964 – 1990)
Najznámejšia verzia Trabantu nadväzovala na model P60. Najviac ho charakterizovala oplastovaná karoséria a dvojtaktný dvojvalcový motor s objemom 0,6 l. Priemerná spotreba bola asi 6 l/100 km. Dostupný bol v troch stupňoch výbavy a s dvoma typmi karosérie – Limousine a Combi. Trabant 601 sa vyrábal až do pádu železnej opony a za ten čas sa do Československa doviezlo približne 130-tisíc exemplárov. Na trh sa pritom dostali spolu vyše tri milióny Trabantov všetkých typov.
1. Lada VAZ 2101 (1970 – 1983)
Ikonická Lada "Žigulík" vychádzala z Fiatu 124, ktorý sa v roku 1967 stal európskym autom roka. V porovnaní s ním sa však nevyhla viacerým úpravám, aby zvládla drsnosť ruských ciest. Spevnená bola samonosná oceľová karoséria, ale zmeny sa dotkli aj podvozku s odolnejším perovaním. Zadné kolesá dostali namiesto kotúčových bŕzd bubnové.
Odlišný bol aj 1,2-litrový štvorvalec s najvyšším výkonom 44 kW. Sila na zadné kolesá putovala cez 4-stupňovú prevodovku. Žigulík sa vyvážal aj do západných krajín pod označením Lada 1200. Počas 13-tich rokov produkcie vznikli tri milióny exemplárov modelu. V Československu sa ho predalo 156-tisíc kusov.
