Vidieť podujatie rely najvyššej kategórie naživo na snehu nie je každodenným zážitkom. Aj keď sa sneh v hojnej miere vyskytuje aj na rýchlostných skúškach prvého podujatia kalendára WRC v Monte Carle, tá pravá snežná rely je len jedna. Vo Švédsku. To bol pre nás silný dôvod vycestovať na sever.
Zatiaľ čo reportáž z letných ciest do Chorvátska je v redakcii bežnou rutinou, severské krajiny boli pre celú posádku auta známe akurát z mapy. Preto sme sa začali na cestu pripravovať už v predstihu, čo sa ukázalo ako dobrý krok.
Už dlho pred rozhodnutím o ceste do Švédska sme mali na tento termín naplánovaný test BMW 320d. Toto auto nám vyhovovalo na dlhú cestu z dvoch dôvodov.
Prvým bola dobrá spotreba naftového motora a druhým schopnosť jazdiť komfortne a rýchlo, čo nám zapadlo do plánu najmä vzhľadom na množstvo kilometrov, strávených na nemeckých diaľniciach. Mínusom bola karoséria typu sedan, a tým obmedzený batožinový priestor.
Slovensko sme opustili cez hraničný prechod Drietoma-Starý Hrozenkov, pokračovali na Brno, Prahu, Lipsko a našou prvou zastávkou sa stal Hamburg. Hlavným dôvodom bolo vyzdvihnutie štvrtého člena posádky. Po jedenásťhodinovej ceste padla vhod aj dlhšia prestávka.
Vzhľadom na plánovanú zastávku v Hamburgu sme sa rozhodli Nemecko opustiť cez mesto Puttgarden. Pre presun do dánskeho mesta Rødby bolo potrebné využiť trajekt.
Pred nalodením na trajekt musíte prejsť cez „mýtnu“ bránu. Buď sa preukážete platným lístkom, alebo si môžete zakúpiť lístok na najbližší neobsadený trajekt priamo na mieste. Obsluha vám oznámi, do ktorého pruhu sa treba za mýtnou bránou zaradiť. Foto: autor
Lístok naň sa oplatí kúpiť aspoň 14 dni dopredu. V prípade, že si dva týždne dopredu určíte presný dátum a čas odchodu, môžete výrazne ušetriť.
Obojsmerná cesta pre auto a štyroch cestujúcich vás v takomto prípade stojí 134 eur. Počas hlavnej sezóny od júna do 11. septembra však treba počítať s vyššou cenou.
Najlacnejší lístok je oficiálne použiteľný iba v objednanom čase. Cestou späť sme však prišli k trajektu skôr a pri dostatku miesta na trajekte nik neriešil nesprávny čas na lístku. Trajekty opúšťali prístav non stop v 30 minútových intervaloch.
Na trajekte sa nachádzalo štyri rady šesť radov na parkovanie áut. Počas plavby je zakázané sa v tomto priestore zdržiavať. V priestoroch pre cestujúcich nájdete zmenáreň, reštauráciu aj obchod. Domáci v ňom vo veľkom nakupovali alkohol. Jeho ceny zodpovedali zhruba cenám na Slovensku. Pre Dánov bol však asi lacný, pre Švédov určite. Foto: autor
Pokojná plavba trvala trištvrte hodinu, všetko prebehlo hladko a načas. Ďalším významným bodom našej trasy bola Kodaň. Významným preto, lebo sme sa chystali opustiť Dánsko mostom prepájajúcim Kodaň so švédskym Malmö.
Už pri teoretickej príprave doma nad internetom sme sa rozhodli pre platbu mýta za most priamo na mieste. Platiť sa dá platobnou kartou, švédskymi a dánskymi korunami aj eurom. Predtým, ako sa dostanete na spomínaný most, musíte prejsť niekoľkokilometrovým tunelom.
Ešte pred ním je vyznačený posledný zjazd z diaľnice. Ak ho miniete, neostáva vám nič iné ako pokračovať na most a do Švédska. Za prekročenie sa platí na švédskej strane, bez ohľadu na to, z ktorej strany na most vchádzate. Cena za jednu cestu je 48 eur, čo je stále výhodnejšie ako prechod do Švédska ďalším trajektom.
Zaplatiť za prejazd mostom je možné platobnou kartou, ale aj v hotovosti a to v troch rôznych menách. Foto: autor
Z mesta Malmö sme ďalej pokračovali asi 650 km na sever. Na február a švédske pomery bola zima v tomto období slabá. Týždeň pred naším príchodom dokonca pršalo a pre nedostatok snehu sa uvažovalo o zrušení celého podujatia WRC, ktoré bolo naším cieľom.
Bolo by to prvýkrát od roku 1990, kedy sa “Švédsko“ nejazdilo z rovnakých dôvodov. Tentoraz usporiadatelia zrušili osem rýchlostných skúšok, ale nakoniec sa na snehu jazdilo.
Keďže začalo snežiť, tak sme si na snehu zajazdili aj my. Švédske cesty vo vnútrozemí a mimo diaľnic sú síce pluhované, ale miestni cestári nepoužívajú soľ, a tak sa na cestách rýchlo vytvorí ujazdená vrstva snehu.
Švédski vodiči s tým nemali absolútne žiadny problém. U nás sa pri obzvlášť tejto slabej zime šoféri dostali do styku so snehom na cestách len minimálne. Vidno to potom aj v premávke, keď niekedy zvolia už na prvý pohľad nepochopiteľne nízku rýchlosť. Keď však chýba prax na snehu, inak sa nedá.
Radar vpredu pod značkou sa rýchlo znečistil od snehu. Adaptívny tempomat preto nefungoval prakticky počas celej cesty po Švédsku. Foto: autor
V tomto bolo vo Švédsku vidieť obrovský rozdiel. Autá iba s predným náhonom sa nezriedka do zákruty hrnuli maximálnou povolenou rýchlosťou (90 km/h). Autá s pohonom všetkých kolies aj rýchlejšie.
Porušovanie maximálnej rýchlosti mimo obce tu podľa našej skúsenosti nie je až tak výnimočné, ako sme očakávali pred cestou. Na cestných pirátov sme však nenatrafili. Prekročenie rýchlosti je jedna vec, ale na druhej strane všetci dbali na bezpečnosť predbiehacích manévrov.
Často sa pre nechuť domácich šoférov predbiehať tvorili kolóny. Na snehu si však aj kolóna udržiavala prijateľnú cestovnú rýchlosť. Niekedy sme mali pocit, že vzhľadom na podmienky ideme až prirýchlo.
Naše BMW bolo vybavené systémom pohonu xDrive, ktorý vie vďaka aktívnemu presmerovaniu krútiaceho momentu na jednotlivé kolesá na snehu posunúť schopnosti auta a šoféra aj o dve “úrovne“. To, čo predvádzali domáci na vozidlách s predným pohonom, nám však stále nešlo do hlavy.
Ich rýchlosť a istotu sme pochopili až neskôr, keď sme peši prechádzali okolo radu zaparkovaných áut. Švédi nie sú rely jazdci, len takmer bez výnimky majú pneumatiky s malými hrotmi. My sme hroty nemali, s domácimi sme krok držali vďaka systému xDrive.
Tým, že cesty nie sú nasolené, sa charakter povrchu nezmení na pár metroch. Všade je ujazdený sneh, všade sa šmýka rovnako. Policajtov, merajúcich rýchlosť skrytých niekde za kríkom, nestretnete. Je tu ale množstvo kamier s radarmi, vždy vás na ne vopred upozorní dopravná značka. Navyše sú na miestach, kde to situácia naozaj vyžaduje.
Čerpacie stanice sú vo väčšine prípadov bez obsluhy. Za tankovanie treba dopredu zaplatiť kartou. Na účte vám po zaplatení automaticky zablokujú sumu niekde medzi 80 až 90 eur. Zhruba o dva dni z účtu odíde reálna cena tankovania a zvyšok zablokovaných peňazí máte znovu k dispozícii. Ak však tankujete vo štvrtok večer ako my, k peniazom sa dostanete až v pondelok.
V mestách je bezpečnosť riešená zaujímavo. Na prechodoch pre chodcov sú umiestnené ostrovčeky s vysokým obrubníkom takým štýlom, že donútia šoféra spomaliť na 30 km/h a spraviť menší slalom. Na zástavke MHD je doprava nezriedka zúžená do jedného pruhu, vodiči tak musia spomaliť, niekedy zastaviť a dať prednosť oprotiidúcemu autu.
Povrch ciest pôsobí na prvý pohľad dojmom starého a drsného asfaltu. Nájsť jamu, alebo čo len záplatu je problém. Švédsko sa nám zapáčilo nielen spôsobom jazdy, ale aj možnosťou dosýta si užiť sneh spoza volantu.
Množstvo voľných zasnežených plôch navyše umožní rozcvičiť sa za volantom a zvyknúť si na miestne podmienky. Ešte viac sme si výhody ciest bez posypu uvedomili cestou späť v Nemecku.
Po výjazde z Hamburgu, pri návrate domov začalo husto snežiť. Rýchlosť väčšiny áut na diaľnici miestami klesala pod 50 km/h. Dva rýchlejšie pruhy ostávali pod vrstvou mokrého snehu. Vďaka pôsobeniu soli sa zmenil na vrstvu kaše.
Pri výjazde na takýto povrch auto aj pri nízkej rýchlosti ľahko stratilo akúkoľvek trakciu. Letelo po mokrom, kašovitom povrchu ako sa mu chcelo aj v nízkej rýchlosti. V tejto situácii nepomáhal ani xDrive. Na ceste pritom nebol ľad. Auto sa správalo podobne, ako keď zažijete aquaplaning.
Po niekoľkých kilometroch sa počasie umúdrilo a mohli sme na nemeckých diaľniciach využiť schopnosti naftového dvojlitra. Ten nás potešil hlavne dobrým pomerom výkonu a spotreby. Naložené auto so štvorčlennou posádkou nemalo žiadny problém pri akcelerácii.
Priemerná spotreba počas viac ako 5400 km bola 6,7 l. Vzhľadom na vyťaženie auta a faktu, že sme sa vôbec nesnažili jazdiť na spotrebu, je to dobré číslo. Nepomohlo mu ani naše skúšanie schopností vozidla na snehu.
O kultúre chodu ani pri vyšších diaľničných rýchlostiach netreba pochybovať. Mínusom bol nedostatok miesta na zadných sedadlách. Na bežné presuny to stačí, ale pri desiatkach hodín strávených v aute v priebehu piatich dní treba určite väčšie auto.
Švédsko bolo pre nás novou krajinou a veľmi radi sa tam v budúcnosti vrátime. Ľudia sú tu milí a kdekoľvek sa pohnete, určite sa dohodnete. Len ťažko tu nájdete človeka, ktorý nevie po anglicky. Navyše sú miestni väčšinou usmievaví a ochotní.
Spomienky z rely ...Po zrušení viacerých rýchlostných skúšok sme ani zďaleka neabsolvovali taký program, ako sme si predsavzali. Aj tak sa mi do pamäti vrylo niekoľko nezabudnuteľných zážitkov. Keď úradujúci majster sveta Sébastien Ogier vyrazil zo zákruty s autom otočeným priamo na nás na snehu a v rýchlosti, ktorú sa neodvážim tipovať, uvedomil som si, že ak to nezvládne, nestihnem spraviť ani dva kroky dozadu. Zákruta bola odo mňa asi 150 metrov a nachádzal som sa v priestore, oficiálne vyhradenom pre fanúšikov. Hoci to nebola moja prvá skúsenosť s najvyššou kategóriou rely, vždy ma prekvapí, aká neskutočne rýchla je svetová špička. Zároveň nerozumiem odvahe a hlúposti fanúšikov v minulosti, keď sa neváhali postaviť na cestu a uskakovať tesne pred autom.
Niekoľkokrát sa nám podarilo dostať naozaj blízko k najlepším jazdcom. Stretli sme ich viackrát pri prejazdoch medzi jednotlivými skúškami. Najbližšie sme sa dostali k jazdcom Volkswagenu. Na prejazde medzi skúškami využívali jazdci možnosť prezuť nové pneumatiky. Keď nebol v pláne vjazd do servisnej zóny, pomohli si sami na odpočívadlách pri ceste. My sme zblízka pri tejto práci sledovali Sébastiena Ogiera. O chvíľu na rovnaké miesto prihrmel aj Jari-Matti Latvala. Zašiel o niekoľko metrov ďalej od hlavnej cesty a otočil sa na ručnej brzde priamo pri nás. Pri vystupovaní ho nevyberanými anglickými výrazmi počastoval miestny majiteľ súkromnej cesty. Hoci v tom čase zo svojho nie ideálne fungujúceho auta frustrovaný Fín nemohol tušiť, že sa nachádza na neoznačenej súkromnej ceste, zobral to profesionálne a odišiel hľadať iné vhodné miesto.
Silný zážitok som spolu s ostatnými očakával od divácky atraktívneho miesta s názvom Colin’s Crest. Skok, pomenovaný po bývalom majstrovi sveta (Colin McRae) sľuboval fantastický zážitok. Každý rok tu jazdci bojujú nielen o sekundy, ale aj o najdlhší skok. Z pohľadu fanúšikov je to mimoriadne zaujímavé miesto. Mňa však sklamalo. Zlý výhľad, množstvo ľudí a tlačenica sa v mojom prípade s úžasným zážitkom rozhodne nespája. Ku koncu sa k tomu pridalo aj množstvo alkoholu, ktorý už silne pôsobil na domácich fanúšikov. Celkový dojem z podujatia bol aj napriek viacerým komplikáciám výborný. Najbližšia zastávka - WRC Fínsko.
Sébastien Ogier so svojím spolujazdcom tesne po výmene pneumatík.
