TEST: Mercedes-Benz GLC ponúka zvýšený podvozok bez kompromisov

Automobilky sú v poslednej dobe terčom kritiky za to, že už nevyrábajú rôzne modely, len rôzne veľkosti toho istého auta. Kým štyri modely možno navrhnúť tak, aby mali spoločný dizajnový jazyk a boli dostatočne odlišné, desať či pätnásť modelov situáciu komplikuje. Ak si automobilka nedá pozor, skončí s portfóliom áut, ktoré vyzerajú úplne rovnako a bude problém ich rozlíšiť.

Navyše zákazníci dnes chcú aj v najmenšom aute všetky komfortné prvky z toho veľkého. Kedysi sa vrcholné modely odlišovali aspoň špeciálnymi prvkami výbavy, no dnes majú aj tie najmenšie autá podporu Apple CarPlay aj vyhrievaný volant. (Nemýľte sa, my sa z toho, samozrejme, tešíme.)

Celok kazia detaily - výfuky sú falošné a kľučky dverí sú nakrivo. Foto: Ladislav Pápay

S touto situáciou dnes bojuje aj Mercedes-Benz. Miesto modelu GLK prichádza na trh nové GLC a my sa pýtame, či medzi ostatnými obstojí ako samostatný model.

Budeme vás presviedčať o tom, že práve Mercedes-Benz GLC má oproti zvyšku portfólia výnimočný charakter či exkluzívnu výbavu? Nie. Myslíme si však, že z ponuky značky bude GLC sedieť väčšine zákazníkov najlepšie.

Najnovší v triede

Mercedes-Benz GLC je SUV strednej triedy, vychádzajúce z triedy C - konkuruje tak BMW X3, Audi Q5 či Range Roveru Evoque, no na tých sa začína prejavovať vek. Oproti modelu GLK, ktorý sa hlásil k terénnym koreňom automobilky, vyzerá novinka omnoho elegantnejšie a modernejšie.

Pripomíname, že premenovanie GLK na GLC je súčasťou veľkej prebiehajúcej zmeny názvoslovia automobilky. Už beží dosť dlho na to, aby sme sa za to značke posmievali a len hovorili, aký chaos to spôsobí - z dlhodobého hľadiska to bol určite správny krok.

Foto: Autor

Zvonku ani vnútri svoj pôvod v novej triede C nezaprie - tá vyzerá aj dva roky po predstavení stále veľmi dobre - no GLC natiahnuté do výšky nemá také pekné proporcie, ako klasické C kombi. Testovanej verzii pomáhali predné LED svetlá, športový bodykit AMG a nádherné dvadsaťpalcové disky.

V interiéri nič neobťažuje

Interiér je spracovaný vynikajúco. Pôsobí, ako keby sa niekto skutočne zamyslel nad ergonómiou a usporiadaním ovládacích prvkov. Krása Mercedesu vynikne v detailoch, ako je chod schránky na okuliare.

V aute sa sedí len o niečo vyššie ako v osobnom aute a panoramatická strecha uberá na mieste nad hlavou, takže rozdiel v priestore v interiéri medzi GLC a triedou C kombi nie je taký veľký, ako by robustnejší vzhľad mohol naznačovať.

Volant sa výborne drží a tlačidlá na ňom majú logiku. Na ovládanie prevodovky páčkou vpravo pod volantom sa ľahko zvyká. Páčkou vľavo sa ovládajú svetlá aj stierače, čo môže byť trochu zmätočné. Foto: Mercedes-Benz

Niekoľko výčitiek máme k systému Comand. Hoci ide o jeden z najpokrokovejších infotainmentových systémov, jeho grafika nám prišla zbytočne gýčová na úkor prehľadnosti a ovládateľnosti. Nerozumieme tiež dotykovému touchpadu, ktorý pripomína iPhone roztopený ako hodiny na Dalího obraze - vystačili sme si s ovládacím kolieskom.

Trochu nás sklamal aj príplatkový audiosystém Burmester, ktorý by sme označili ako lepší priemer. Vyzerá to tak, že si priplácate za pekné kovové kryty reproduktorov, a nie kvalitnejší zvuk.

Head-up displej patrí medzi špičku na trhu. Foto: Mercedes-Benz

Vďaka vzduchovému podvozku jazdí ako o triedu väčšie auto

Jedným z dôvodov dnešnej módy SUV je to, že konštruktérom sa podarilo postupne odstrániť nedostatky, ktorými trpeli autá s terénnymi ambíciami v minulosti - hlučné traktorové motory, vysokú spotrebu či neisté správanie pri vyšších rýchlostiach na ceste. GLC je toho príkladom.

Šoféruje sa - v tom najlepšom zmysle slova - celkom normálne. 204-koňový naftový motor je tichý a akurát silný. Dokážete s ním jazdiť svižne aj pri plnom obsadení auta. Automatická prevodovka dobre zvláda výber medzi deviatimi (!) stupňami a radí celkom rýchlo, no občas sme mali pocit, že prevodovka drží príliš vysoký stupeň a motor sa dusí pri nízkych otáčkach.

Prvkom výbavy GLC, ktorý v segmente nemá obdoby, je vzduchový podvozok. Vďaka nemu je auto aj na dvasdaťpalcových kolesách pohodlné a dobre odtlmené. Napriek tomu, že platforma MRA je navrhnutá pre autá s prioritným pohonom zadných kolies, s GLC sme si na snehu s pohonom všetkých kolies príliš veľa zábavy neužili. Stabilizačný systém kazil zábavu a zasahoval priskoro.

Nenútená jazda

Čaro Mercedesu-Benz GLC je v tom, ako nenútene dokáže jazdiť. Nepotrebujete s ním trhať rýchlostné rekordy ani zdolávať terén - auto zvládne veľa, ale nedokáže vám odovzdať pocit zadosťučinenia. Najlepšie sa auto cíti pri úplne bežnej jazde. V meste sa môže predviesť, aké je tiché a pohodlné a na diaľnici vás výborný adaptívny tempomat a systém na udržiavanie v pruhoch odbremenia od monotónneho šoférovania.

Takto si predstavujeme posledný vývojový stupeň pred úplne autonómnymi autami. Mercedes-Benz GLC, stroj, ktorý si stále sami krotíte, ale stačia vám na to brušká dvoch prstov. Aby ste sa príliš nenarobili.

GLC je akurát priestarnné, aby sa doň pohodlne zmestila štvorica pasažierov aj s batožinou, no nemáte pocit, že je priveľké či neobratné. Navyše nie je tak výrazným pozérskym statusovým symbolom, ako väčšie SUV značky. (Stále však má obrovskú trojcípu hviezdu na prednej maske.) Mercedes-Benz GLC skrátka sadne ako uliate.