Krátka história automobilov nám ukazuje, že odhady automobiliek o budúcnosti sú až úsmevne nepresné. Nedokážu predpovedať trendy a ich štúdie demonštrujú riešenia, ktoré sa do praxe nikdy nezavedú.
Pripadá nám to úplne fascinujúce - prirodzene by sme očakávali, že v takom obrovskom biznise, akým je cestná doprava, bude mať aspoň niekto šajnu o tom, ako bude svet o pár rokov vyzerať.
Experimentálne modely často umierajú v zabudnutí
A nehovoríme tu o konkrétnych modeloch, ktoré nemajú u zákazníkov taký úspech, aký automobilka očakávala a po pár rokoch sa v tichosti ukončí ich výroba, ako napríklad Toyota iQ alebo Pontiac Aztek.
Podľa mnohých Audi A2 "predbehlo dobu". Napríklad my na tú dobu, do ktorej by Audi A2 pasovalo, stále čakáme. Foto: Audi
Problém je oveľa väčší, keď sa pozrieme na veľké trendy, ktoré automobilky prezentovali ako hotové veci, čakajúce za dverami do zajtrajška. Éra štúdií, konceptov a prototypov začala v päťdesiatych rokoch, kedy mali americké automobilky dosť peňazí na to, aby verejnosť mohli šokovať svojimi divokými - a úplne nereálnymi - predstavami.
Na prelome 50. a 60. rokov prebiehali v plnom prúde vesmírne preteky medzi USA a Sovietskym zväzom. Dobové koncepty amerických automobiliek nimi boli viditeľne inšpirované - mali bublinové kabíny, krídelká, niektoré koketovali s tryskovým pohonom.
Cadillac Cyclone z roku 1959. Foto: General Motors
Žiadnych tryskových motorov či lietajúcich (ba ani obojživelných) áut sme sa nedočkali. Spotrebitelia si na rozdiel od automobiliek mysleli a stále myslia, že auto je na jazdenie po povrchu Zeme, nie na medziplanetárne cestovanie.
Zákazníkov neoslovili hypermoderné palubovky ani vodíkové články
V osemdesiatych rokoch sa masovejšie rozširovali počítače. Reagovali na to aj automobilky a predstavili viaceré kúsky s palubnou doskou pripomínajúcou grafiku raných počítačov.
Hypermoderný dizajn však - opäť - nemal úspech a vrátili sme sa ku klasickým ciferníkom. Dokonca aj dnešné virtuálne palubné dosky imitujú klasické okrúhle ciferníky, aj keď na to nie je žiaden dôvod (v jazyku dizajnérov ide o skeumorfizmus).
Po lietajúcich a obojživelných autách mali prísť autá na vodíkové palivové články. Počítal s nimi napríklad Mercedes-Benz triedy A z roku 1997, navrhnutý tak, aby okrem bežného spaľovacieho motora mohol jazdiť na batérie alebo palivové články, ktoré by boli uložené v podlahe. Ani tých sme sa však zatiaľ nedočkali.
Pri návrhu tzv. sendvičového podvozku Mercedesu-Benz triedy A sa počítalo s tým, že v podlahe budú umiestnené palivové články. Foto: Mercedes-Benz
Ostáva teda otázkou, ako naozaj dopadnú autonómne a plne elektrické autá, ktoré viaceré automobilky vidia ako ten smer, ktorým sa treba uberať. Vôbec tento odhad nemusia trafiť - tak, ako už netrafili mnohé.
Stretnutie so štúdiou BMW Vision Next 100 nám priblížilo budúcnosťČítajte
Kým na autosalónoch pod žiarou reflektorov vídame nízke a široké koncepty bez volantov, na cestách sa posúvame v pohodlne vysokých SUV, ktoré poháňajú fosílne palivá.
Problémom sú chýbajúce nabíjačky
Jedným z problémov je krátkozrakosť automobiliek, ktoré ignorujú požiadavky na infraštruktúru. Problém pripomína hádanku o vajci a sliepke: Keď si nikto nekupuje autá na elektrinu, vodík alebo autonómne auto, nikto pre ne nebude stavať infraštruktúru. A naopak - kým nemáte vybudovanú potrebnú sieť nabíjačiek, vodíkových čerpacích staníc alebo ciest pre autonómne autá - nikto si také auto nekúpi.
Interiér autonómneho konceptu Rinspeed XchangE. Foto: Rinspeed
Jediný, kto zatiaľ tento problém, vyzerá to tak, rozlúštil, je Tesla. Tá popri výrobe a predaji áut stavia aj sieť rýchlonabíjačiek a ponúka aj batérie na optimalizovanie domáceho nabíjania.
Ak sa však nepridajú aj ďalšie automobilky a naďalej budú len ukazovať svoje divoké štúdie, ďaleko sa nepohneme. A pre automobilky bude čím ďalej tým ťažšie presvedčiť nás, že vedia, čo robia.
