Lars Larsson, šéfdizajnér švédskej spoločnosti Westerasmaskiner, rozmýšľal, ako sa najjednoduchšie dostať k jazeru na rybačku, keď je vo Švédsku všade okolo plno snehu. Preto sa v roku 1954 rozhodol navrhnúť a skonštruovať ľahké pásové vozidlo. Jeho návrh sa spoločnosti, kde pracoval, tak zapáčil, že v roku 1957 bol snežné vozidlo pripravené do sériovej výroby.
Pásové vozidlo Trac Master sa vyrábalo od roku 1957 do roku 1981 a pohybovalo sa na gumových pásoch, ktoré poháňal vzduchom chladený štvorvalcový ležatý motor VW s výkonom okolo 54 koní. Vozidlo s celkovou dĺžkou 3,6 a šírkou 1,9 metra má rozmery malého vozidla. Išlo o prvé pásové vozidlo, ktoré menilo smer nie pákami, ale volantom. V návode na použitie sa píše, že je veľmi ľahko ovládateľné.
V kabíne sedí vodič na samostatnom sedadle v smere jazdy. Zostávajúci interiér je vyplnený pozdĺžnymi lavicami pre 6 až 7 osôb. Pravá ľavica v smere jazdy prechádza až na úroveň vodiča. Tu mohli bez problémov položiť zraneného na nosidlách. Do vozidla sa dalo nastúpiť jedine zadnými dvojkrídlovými dverami, iný vstup vozidlo nemá.
Nakoľko v tom čase nik podobné vozidlo nevyrábal, bol Trac Master úspešný exportný artikel. Na Aljašku pre Kanadskú telefónnu spoločnosť bolo dodaných asi 550 kusov. Neskôr Kanada kúpila ďalších 200 kusov pre Kanadskú národnú železničnú spoločnosť. Trac Master bol úspešne používaný v čase studenej vojny aj armádou NATO. Za 24 rokov produkcie bolo vyrobených celkom 2265 kusov. Jeden z nich máme i na Slovensku.
Pásy sú gumové a hnacie kolesá s plnou gumou neboli pôvodnou výbavou vozidla. Foto: Marián Bazala
Viac o ňom porozprával Peter Garaj
Horská služba zakúpila Trac Master na prevoz záchranárov na vzdialené miesta zásahu a samozrejme na transport zranených, ktorí museli byť transportovaní v ležiacej polohe – teda transportný prostriedok „kanadské sane“, alebo iné nosidlá sa museli dostať do vozidla s ohľadom na svoju veľkosť a hlavne dĺžku kabíny.
Podmienky boli v tých časoch úplne iné ako dnes. Nespomínam to preto, že bola taká doba, ale preto, že ani vo vyspelom svete takéto „sanitky“ v horskom teréne neexistovali!
Na rozdiel od iných pásových vozidiel, Trac Master má klasický volant. Foto: Marián Bazala
V bežných pracovných výjazdoch na svahoch Chopka sa stroj veľmi osvedčil, no skôr bol technicky najviac využitý na prevoz materiálu a záchranárov k jednej z najväčších lavín, kde zahynuli traja skialpinisti v závere Jánskej doliny dlhej 14 kilometrov.
Toto uvádzam len preto, že vozidlo patrí k tým ľahkým. Môže teda na pásoch do snehu chodiť aj na spevnenej ceste a následne po snehu. Jedinou úpravou v jeho výbave bolo riešenie malého nedostatku. Kolesá, ktoré napínajú pásy, boli s pneumatikami plnené vzduchom.
Jediným vchodom do vozidla sú zadné dvojkrídlové dvere. Len vodič sedí v smere jazdy. Na laviciach sa odvezie sedem osôb. Foto: Marián Bazala
Často dochádzalo k defektom, preto Gumárne Púchov disky potiahli pevnou gumou. Keď stroj po rokoch a príchode iných technických vymožeností bol vyradený z prevádzky, niekoľko nadšencov začalo využívať možnosti tohto snehového pásového vozidla na dopravu materiálu a tovaru pre reštauračné zariadenie na Priehybe – stredisko Jasná, Nízke Tatry.
Vozidlo napriek svojmu veku a nepriaznivým podmienkam, v ktorých pracovalo, je dodnes pojazdné a slúži svojmu účelu.
Snežné vozidlo bolo pridelené Horskej službe Nízke Tatry – sever v roku 1974. V bežných pracovných výjazdoch na svahoch Chopka sa stroj veľmi osvedčil. Fotografia zachytáva vozidlo v stave, ktorý by veteránisti označili ako „predrenovačný“. Foto: Marián Bazala
Impulzom k obnoveniu tohto veterána zjazdoviek bol fotograf a náruživý lyžiar, pán Marián Bazala. Pri každej návšteve Chopka, ako veteránistu a amatérskeho renovátora, ho hneval stav ratraka. Neustále provokoval pána Petra Garaja, aby tento unikát preberal k novému životu a dal mu nový šat. Zlom nastal v lete, keď Marián Bazala vyšiel na svojom Triumphe až do nadmorskej výšky 1500 m, kde v zime kraľuje starý ratrak.
To Petra zdravo naštartovalo a pustil sa spolu s kamarátmi do renovácie. Celé leto sa brúsilo, gitovalo, striekalo. Na jeseň vyšiel z garáže ligotavý krásavec.
Ak pôjdete na severnú stranu Chopka, tak pri bufete na Priehybe uvidíte jedno z najstarších funkčných snežných pásových vozidiel v Európe. Na renovácii má zasluhu, okrem Petra Garaja, človek, ktorý všetko financoval, majiteľ ratraku, Milan Španko Leri.
Na záver doplňme, že ide o model ST-4B, ktorý sa vyrábal od roku 1967 do roku 1979. Za ten čas sa ich spolu vyrobilo 495 ks. Podľa čísla podvozku (1614) vozidlo na Chopku bolo vyrobené v roku 1972. Snežné vozidlo má 1,6 litrový vzduchom chladený motor Volkswagen a štvorstupňovú prevodovku s variatorom.
Horská služba zakúpila vozidlo v roku 1974. Cena 302-tisíc korún bola na tie časy vysoká. Na fotografii je už zrenovovaný Trac Master. Foto: Marián Bazala
Článok sme pripravili v spolupráci s redakciou veteran.sk
Autor: David Olafský
