SME

Pozrite sa s nami do vývojového centra Dacia v Rumunsku

Dacia je pod krídlami Renaultu už 15 rokov. Pozreli sme sa na miesta, kde rumunské autá navrhujú, vyrábajú i testujú.

(Zdroj: Dacia)

Pred niekoľkými rokmi sme navštívil továreň Dacie v rumunskom meste Pitesti. Vtedy nás výroba z pohľadu technologického zabezpečenia veľmi nezaujala, čo ale neplatí o finančnej efektivite.

S odstupom času sme do Rumunska prišli opäť. Okrem výrobného závodu sme si pozreli prvý raz aj technologické a vývojové centrum.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len simulácia práce

Ani automobilka Dacia nie je výnimkou a zamestnáva dizajnérov po celom svete. Jedno z piatich dizajnérskych centier Dacie sa nachádza aj v Bukurešti, kde sme v rámci bežného pracovného dňa nahliadli.

SkryťVypnúť reklamu

Umiestnenie lokácií nie je náhodné. Dacia tým zohľadňuje rozdielne pohľady na dizajn v rôznych lokalitách sveta. Nemci potrebujú strohejšie vozidlá, vodiči Južnej Ameriky zas veľa chrómu a lesku.

Dopredu sme boli upozornení, že všetko čo uvidíme bude „simulácia“ práce. Dacia si dala záležať, aby upratala všetky dizajnérske projekty, ktoré majú byť pred očami novinárov ukryté.

Historický dom „dizajnu“ ukrytý v jednej z uličiek Bukurešti je moderne vybavený a poskytuje medzinárodnému pracovnému tímu tvoriť a vymýšľať nie len vonkajší dizajn karosérie, ale navrhovať aj najdrobnejšie detaily a vyberať vhodné materiály.

Dotykové obrazovky, na ktoré dizajnéri prenášajú svoje predstavy, nahradili papier. Pero, rovnako ako hlinený model a priamy dotyk s jeho tvarmi, ostali.

SkryťVypnúť reklamu

Odhalili trochu zo svojho tajomstva

Dacia po prvý raz umožnila novinárom nahliadnuť do technologického a vývojového centra Dacia neďaleko rumunského mesta Titu.

Projekt realizovaný medzi rokmi 2008 – 2010 vyústil do najväčšieho inžinierskeho centra Renault mimo Francúzska. Je jediný svojho druhu vo východnej Európe.

Rumunská automobilka vyvíja svoje autá takmer sama. V špeciálne upravenej miestnosti testuje hlučnosť automobilu a prenos zvuku do interiéru. Vo vedľajšej miestnosti merajú hluk motora.

Medzi zaujímavé procesy patria aj testy vplyvu poveternostných podmienok na materiály vozidla. V špeciálnej miestnosti strieda arktickú zimu extrémne teplo, sucho a silné ultrafialové žiarenie.

Materiály sú vystavené podmienkam, ktorým počas bežnej životnosti auta odolávajú niekoľko rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Na trvácnosti a funkčnosti napríklad dverí a iných častí vozidla, večne podliehajúcim mechanickému namáhaniu, majú svoju zásluhu automatické „bench“ testy.

Robotické ramená otvárajú a zatvárajú okná a dvere bez únavy. Technici tak majú možnosť objaviť skryté vady a nedokonalosť skôr, ako postúpia do výroby. Podobný druh testov využívajú vo viacerých obmenách.

Vývoj motorových častí a vybavenia pohonných jednotiek je samostatná kapitola. Aby bola práca čo najefektívnejšia, Dacia využíva motorový simulátor. Počítač napodobňuje riadiacu jednotku vybraného motora.

Technik následne vyberie komponent, ktorý chce testovať a pripojí ho rovnakými káblami k počítaču, ako keby bol pripojený k pohonnej jednotke.

Výhodou je možnosť simulácie viacerých typov motorov a najrôznejších zaťažení v prostredí laboratória.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré testy môžu prebiehať aj v extrémnych podmienkach, ktoré by počas reálneho používania vozidla nevznikli.

Medzi zaujímavé časti areálu patrí aj tunel na testovanie vozidla v mimoriadne prašnom a horúcom prostredí.

Dacii chýba len aerodynamický tunel. V prípade potreby využíva tunel materského Renaultu vo Francúzsku.

foto: Google (počas výstavby areálu)

Testovací areál je takmer kópiou toho francúzskeho. V rámci testovania vývojový tím dosiahne rovnaké výsledky v Rumunsku i vo Francúzsku.

Jednotlivé časti testovacieho areálu umožňujú rýchlostné testovanie, testovanie v teréne, rôzne záťažové testy na nápravy a iné časti vozidla. Nechýba zvlnený asfalt, menšie i väčšie vlny na vozovke.

Dacia má k dispozícii 32 km testovacích ciest.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

foto: Dacia

Stroje stále celkom nenahradili ľudí

Výsledok práce vývojového centra je vozidlo, ktoré okrem iných tovární vyrába aj výrobný závod v Pitesti.

Továreň zamestnáva vyše 10.000 zamestnancov rozdelených na dve najväčšie pracoviská: výroba vozidiel a výroba motorov. Vďaka fungujúcemu závodu si prácu našlo asi 1.500 dodávateľských subjektov alokovaných v Rumunsku.

Ročná produkcia závodu je 350.000 vozidiel, čo znamená hodinovú kapacitu 65 áut. Na jednej výrobnej linke vznikajú viaceré modely naraz.

Mohutných plnoautomatických strojov tu nie je toľko, ako v ultramoderných továrňach na západe, výsledky však spĺňajú požadované nároky na kvalitu.

Výroba motorov je rozdelená na výrobu samotných blokov motora a kompletovanie agregátov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrovské stroje, ktoré vo svojich útrobách ukrývajú formu na blok motora, spotrebujú ročne 24.000 ton hliníka a pripravia základ pre 930.000 motorov.

Roztavený hliník je vstrekovaný do formy pod vysokým tlakom. Po ochladení, robotické rameno uchopí zodpovedajúci počet oceľových valcov, nahreje ich a nalisuje do hliníkového bloku. Následne, rameno blok vyberie a dopraje mu ochladzovací kúpeľ.

Hala na výrobu pohonných jednotiek je podstatne čistejšia, ako prostredie okolo výrobnej linky s vozidlami. Do pripraveného bloku motora personál montuje zodpovedajúce diely.

O neúnavnú dopravu motorových častí sa starajú automatické vozíky navádzané bielou vodiacou čiarou na zemi.

Tak ako všetky automobilové značky, aj Dacia pod krídlami Renaultu technologicky napreduje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj vďaka návšteve srdca rumunskej automobilky sme pochopili, aké náročné je pripraviť nové vozidlo, splniť potrebné bezpečnostné kritériá, uspokojiť nároky cieľových zákazníkov na kvalitu a pritom udržať predajnú cenu na uzde.

Dacia

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Auto

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 587
  2. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 254
  3. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 144
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 021
  5. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 4 265
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 867
  7. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 200
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 1 846
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Škoda Enyaq Coupé RS

Športová verzia dostala upravené tlmiče.


2
Peugeot 309 bol prvým modelom značky, ktorý sa dal kúpiť v Tuzexe, biele GTI je však dovezené zo západu.

Bol prvým modelom značky, ktorý sa predával v Tuzexe.


Oliver Varchol
Ilustračné foto

Ktoré krajiny majú 10 dňovú diaľničnú známku?


21
Citroën nepoužije na Slovensku reklamu s medveďmi.

C3 Aircross značka nebude spájať so šelmami.


11
reklama
  1. Anton Kovalčík: Ako "Volský Jano" prispel k porážke nacizmu - druhá časť.
  2. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20)
  3. Tomáš Susko: Koniec WW2 a SNP: Medzi Stalinom, Benešom a stratou vlastnej suverenity.
  4. Radoslav Záhumenský: Hrad Branč | výnimočný výhľad, temná história a zrúcanina, ktorú sa oplatí objaviť!
  5. Miroslav Galovič: Rybár a VyGrmená Húska - predpolnočné (nielen) hokejové zamyslenie.
  6. Jakub Cipko: Je Fico ruský agent?
  7. Rastislav Puchala: Ohavní kolaboranti
  8. Ondrej Putra: India a Pakistan nie sú tak ďaleko I. - História
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 010
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 774
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 476
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 400
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 999
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 871
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 878
  8. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 5 853
  1. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  2. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  3. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  4. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  5. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  6. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  7. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  8. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
SkryťZatvoriť reklamu