TEST: Hyundai Tucson nepotreboval vylepšovať techniku, no nový dizajn mu veľmi prospel

Prvá generácia kompaktného SUV od Hyundaiu sa volala Tucson, druhá niesla (v Európe) názov ix35. Keď už kórejská automobilka konečne presvedčila zákazníkov na starom kontinente, že kórejské autá sú plne konkurencieschopné a z ix35 sa stal celkom úspešný model, automobilka sa rozhodla ho opäť premenovať.

V tretej generácii sa tak kompaktné SUV od Hyundaiu opäť vracia k názvu Tucson. Zdá sa nám, že pre zákazníkov to môže byť trochu zmätočné - to však jednoducho vyrieši veľký balík peňazí investovaný do reklamy.

Odhliadnuc od názvu je nový Tucson dôstojným nástupcom modelu ix35. ix35 bolo veľmi solídne a kultivované auto, no nedokázalo nás príliš zaujať ani nadchnúť. Jediné, čím dokázalo pobaviť, bolo obrátenie jeho názvu hore nohami - SEX!.

(zdroj: Michael Kasarda)

Známa technika v novom šate

Nový Tucson nebolo treba príliš zlepšovať po stránke jazdných vlastností či kvality interiéru. 

Myslíme si, že dizajnéri Hyundaiu odviedli svoju prácu dobre. Tucson má po novom úzke predné aj zadné svetlá, nápadnú masku chladiča a výraznú stúpajúcu bočnú líniu. Hlavne zboku tak vyzerá Tucson naozaj dobre, no deti sediace v druhom rade sedadiel budú mať kvôli vysoko začínajúcim oknám zlý výhľad.

Pod atraktívnou karosériou sa neudiali zásadné zmeny - v ponuke je 1,7-litrový a 2,0-litrový dieselový motor a 1,6-litrový benziňák v atmosférickej aj preplňovanej verzii. Slabšie motorizácie sú v ponuke len s pohonom predných kolies; väčší diesel a benzín s turbom si môžete objednať aj ako štvorkolku.

V interiéri veľa gombíkov aj tvrdých plastov

Hyundai Tucson si nás získal ergonómiou interiéru. Nájdeme v ňom veľa tlačidiel, no na rozdiel od Kie Optima sú usporiadané do logických celkov. Okrem tlačidiel sa našlo dosť miesta aj na odkladacie priestory - vynikajúce sú najmä tie v okolí radiacej páky.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: TEST: Kia Optima je ideálny taxík - a myslíme to ako kompliment

Do interiéru testovanej verzie Premium sa dostalo aj množstvo - prémiových - prvkov výbavy, ako vyhrievaný volant, ventilované sedačky či systém na udržiavanie v jazdných pruhoch. Obľúbili sme si premyslené detaily, ako podsvietený USB port či informačnú hlášku po naštartovaní, ktorá vodiča upozorní, že kolesá nesmerujú rovno.

(zdroj: Michael Kasarda)

Trochu nás zamrzela prítomnosť tvrdých, lacných plastových povrchov. Budeme optimisti a dodáme, že aspoň dlho vydržia a ľahko sa čistia. Kufor je primerane veľký a má praktický tvar, pod podlahou sa nachádza plnohodnotná rezerva.

Výkon sa stráca v prevodovke

S najsilnejším Hyundaiom Tucson sa jazdí naozaj dobre. Ani na veľkých kolesách nie je auto neprimerane tvrdé, motor neobťažuje nadmerným hlukom.

Trochu nás však zamrzela automatická prevodovka - motor pocitovo oberá o výkon a zvyšuje spotrebu. Na Hyundai Tucson sme jazdili naraz s Mercedesom GLC a rozdiel vo výkone nám prišiel omnoho väčší, než naznačujú čísla (185 vs. 204 koní) - a viníme práve konštrukčne zastaranú prevodovku v Tucsone.

Na druhej strane oceňujeme, že ide o klasický automat s meničom momentu. Hladkosť rozbiehania oceníte tak na spevnených cestách, ako aj mimo nich.

Vďaka automaticky pripojiteľnému pohonu (pri preklze predných kolies sa až 50 % sily môže preniesť na zadnú nápravu) sa môžete pustiť mierneho terénu. Hyundai sa v ňom nestratí, no na zdolávanie veľkých prekážok sa auto nehodí - má nízku hranu predného nárazníku a celkovo neveľkú svetlú výšku podvozku.

(zdroj: Michael Kasarda)

Silu posilňovača riadenia si môžete nastaviť v troch úrovniach. V "komfortnej" sa volant otáča až komicky ľahko, ani po zvolení "športového" nastavenia sa nedočkáte žiadnej spätnej väzby - len sa mierne zvýši odpor volantu.

Že sa k vodičovi cez preposilovaný volant neodstávajú žiadne informácie o priľnavosti predných kolies je smutná realita mnohých dnešných áut. Auto sa inak na ceste chová predvídateľne, relatívne veľké a široké pneumatiky ho dobre držia na ceste. Na limite auto prejde do bezpečnej nedotáčavosti.

Na snehu je však jazda s Tucsonom raodsť iná - môžete totiž kompletne vypnúť stabilizáciu (!) a zamknúť rozdelenie sily v pomere 50:50 medzi prednú a zapnú nápravu. Držte plyn na podlahe a Tucson dokáže v nízkej rýchlosti jazdiť kontrolovaným, dobre ovládateľným driftom. Túto schopnosť majitelia pravdepodobne nevyužijú veľmi často, no aspoň sme sa dozvedeli, že konštruktérom Hyundaiu nechýba trochu zmysel pre humor.

(zdroj: Ladislav Pápay)

Štvorkolka len pre najsilnejší motor

Je nám trochu ľúto, že Hyundai sa rozhodol ponúkať pohon všetkých kolies iba v kombinácii s najsilnejším benzínovým a naftovým motorom. Na Slovensku je záujem o štvorkolky vysoký a Hyundai tak môže stratiť zákazníkov, ktorí kvôli pohonu všetkých kolies prejdú ku konkurencii.

Kúpychtivým by sme odporučili motor 1,7 CRDi so sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou a druhou najvyššou výbavou. Drahšie modely sa cenovkou nebezpečne blížia väčším autám konkurencie, uvažovali by sme napríklad o Subaru Forester a Outback.

(zdroj: Michael Kasarda)

1,7-litrový motor a dvojspojková prevodovka je v koncerne Hyundai/Kia osvedčená kombinácia, ktorá je komfortná, výkonnostne stačí na bežnú jazdu a svojim prejavom neobťažuje. Tak, ako celý Hyundai Tucson.