Mercedes 500K získal výrobcovi povesť najvyššej kvality

Rivalita medzi nemeckými luxusnými značkami existovala už pred vojnou. Horch, Maybach a Mercedes súperili medzi sebou o majetných zákazníkov s novými modelmi, silnejšími motormi a elegantnými karosériami.

Na prvý pohľad vozidlá Mercedes-Benz 500K (W 29) a 540K (W 24), najmä s karosériou Spezial - Roadster, sú si veľmi podobné. Rozdiel sa skrýva v konštrukčných riešeniach a pri 540K najmä vo výrazne odľahčenom trubkovom ráme odvodenom od pretekárskych modelov známych „Strieborných šípov“.

Mercedes-Benz 500K (9 fotografií)

V marci roku 1934 sa na výstave automobilov v Berlíne predstavil nový model Mercedes – Benz 500K (W 29), ktorý považujeme za priameho pokračovateľa luxusnej rady SS a SSK. Vozidlo sa stalo stredobodom pozornosti výstavy a model 380, tak isto vystavovaný ako novinka rovnakého výrobcu, ostala jednoducho v tieni.

Výrobca reagoval veľmi rýchlo a o tri mesiace neskôr prišiel s ponukou siedmich rôznych karosárskych variácií na podvozku nového 5-litrového modelu s kompresorom, každý za cenu 22000 ríšskych mariek (RM). To bola suma 6,5-krát vyššia ako cena bežného vozidla strednej triedy.

Za vývojom nového modelu stál Hans Nibel, konštruktér legendárneho modelu Benz-Blitz, ktorý v roku 1909 prekročil rýchlosť 200km/h a bol tak rýchlejší ako ktorékoľvek lietadlo alebo vlak, ktorý sa v tých časoch vyrábal.

Hans Nibel nezdielal s Ferdiandom Porschem a Hansom Ledwinkom len technickú genialitu, ale i spoločnú domovinu, ktorou boli Čechy.

Najelegantnejší typ karosérie bol jednoznačne „Spezial-Roadster“. Na prvý pohľad sa od ostatných karosérií líšil tromi pozdĺžnymi otvormi na bokoch prednej kapoty. (zdroj: Peter Šíma, archív redakcie Veteransk)

Mercedes-Benz 500K poháňal radový osemvalec, prevzatý z modelu 380 so zväčšeným objemom na 5 litrov. Motor s výkonom 160 koní typu OHV mal na každý valec jeden nasávací a jeden výfukový ventil. O prípravu zmesi sa staral jeden zdvojený karburátor.

Písmeno „K“ v názve modelu jednoznačne hovorilo o použití mechanického kompresoru Roots, s ktorým vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť cez 160 km/h. Preplňovaný motor bol podstatne smädnejší, ako uvádzal výrobca a 110 litrová nádrž, nachádzajúca sa v zadnej časti vozidla, vydržala tak na 400 kilometrov.

Mercedes-Benz 500K mal klasický rebrinový rám z lisovanej ocele. Zatiaľ čo štandardný rázvor mal 3290 mm, o 15 centimetrov kratší bol určený výhradne pre športové verzie. Predné kolesá boli zavesené na lichobežníkových a zadné na výkyvných poloosiach, doplnené vinutými pružinami.

Riadenie pracovalo presne, ale bez posilňovača pri pohotovostnej hmotnosti často prekračujúcej 2 a pol tony vyžadovalo veľké úsilie najmä pri manévrovaní na mieste. Mercedes-Benz 500K nebol žiadnym mestským autom pre domáce paničky.

Pod dlhou kapotou, ktorá siahala až do polovice rázvoru, sa skrýval 5 litrový radový osemvalec. (zdroj: Peter Šíma, archív redakcie Veteransk)

Štandardom bola štvorstupňová prevodovka s prevodom do rýchla. Väčšina vozidiel mala sedemnásť palcové kolesá s drôtovým výpletom (tzv. špicové kolesá), s centrálnou maticou s whitworthovým závitom. Veľké dva svetlomety pred prednou maskou boli od firmy Carl Zeiss, ktoré vďaka 12V elektrickej sústave mali na tú dobu vynikajúcu svietivosť. Brzdy boli na všetkých kolesách bubnové s hydraulickým ovládaním a doplnené podtlakovým posilňovačom Bosch.

Na jeseň roku 1934 Mercedes Benz na autosalóne v Paríži prezentoval na podvozku 500K karosériu roadster, ktorý sa ponúkal za cenu 26000 ríšskych mariek. Presne o rok neskôr, v októbri 1935, prišiel s nádherne elegantným prevedením Spezial-Roadster.

Tento technicko-estetický šperk mal ale jeden nedostatok. Cena 28000 ríšskych mariek bolo o 10000 RM vyššia ako cena konkurenčného modelu Horch 853A. To môže byť odpoveďou na to, prečo sa za dva roky produkcie (1934 – 1936) vyrobilo len 29 kusov týchto nádherných roadsterov. Každý z týchto dochovaných exemplárov má mimoriadnu hodnotu a svoju nezameniteľnú históriu.

Prístrojový panel s piatimi okrúhlymi ciferníkmi, umiestnený v strede, bol buď zo vzácneho dreva alebo perlete. (zdroj: Peter Šíma, archív redakcie Veteransk)

Hoci výrobca ponúkal aj samostatné podvozky na individuálne kreácie externých karosární, väčšina karosérií vznikla v domácej karosárni v Sindefingene. Dôvodom môže byť skutočnosť, že Mercedes mal v ponuke celú paletu typov karosérií, s ktorými splnil takmer každé želanie zákazníka.

Najobľúbenejším typom karosérie boli klasické kabriolety A, B alebo C, ktoré mali hrubú futrovanú skladaciu strechu. Na druhom mieste bolo dvojsedadlové kupé, ktoré bolo v katalógu označené ako „Sport-Innenlenker“ alebo „Roadster-Limousine“.

Naopak, zriedkavou karosériou bola limuzína, ktorá mohla byť dvoj alebo štvordverová. Na automobilovej výstave v Berlíne sa v roku 1935 predstavil model označený Autobahn-Kurier v štýle francúzskych kupé GT typu Bugatti a Delahaye s bizarnou aerodynamickou karosériou.

Len dva z jedenástich typov spočívali na krátkych podvozkoch. Išlo o roadster a špecial-roadster.

V Sindelfingene vznikla karoséria Autobahn Kurier v štýle francúzskych vozidiel GT. Koeficient odporu nebol práve najideálnejší, avšak zakryté zadné blatníky a splývajúca zadná časť mali prispieť k lepšej aerodynamike vozidla. Tieto karosérie boli vyrobené prevažne na priamu zákazku klienta. (zdroj: Peter Šíma, archív redakcie Veteransk)

Najmarkantnejším prvkom karosérie je dlhá predná kapota, ktorú si vynútil dlhý radový osemvalec. Až na Spezial-Roadster kapoty všetkých modelov mali vertikálne vzduchové otvory. Spezial-Roadster mal na rozdiel od ostatných verzií športovejšie vykrojené blatníky s prelisovanými okrajmi a lomené predné okno bez horného orámovania.

Vybavenie bolo na slušnej úrovni. Prístrojová doska a výdreva vnútorných dverí boli vyhotovené z orechového alebo exotického dreva. Sedadlá boli polohovateľné a cestovné kufre boli v sériovej výbave, ako aj elektrické fanfáry.

Okrem dvoch hlavných reflektorov mali vozidlá jedno svetlo do hmly a dva hľadáčiky, upevnené po stranách predného okna. Zoznam príplatkovej výbavy obsahoval okrem bežných položiek ako kúrenie, či rádio Telefunken i také extravagantnosti, akými boli škatuľa na ľad, malý trezor, vak na golfové palice alebo pušku.

Do roku 1936, keď model 500 K uvoľnil miesto vyspelejšej 540 K, bolo vyrobených len 354 exemplárov. Avšak úspech modelu sa nepočíta podľa počtu vyrobených kusov. A ani nevznikol s týmto cieľom. Autá išli do garáží vážených zákazníkov a aristokratov po celom svete, kde prečkali vojnové roky, a preto sa ich zachovalo dodnes pomerne veľké percento.

S týmto modelom a jeho technicky dokonalejším nástupcom, modelom 540 K, sa automobilke Mercedes–Benz podarilo nielen vytvoriť pôsobivé a po celom svete žiadané vozidlá špičkovej triedy, ale získať aj povesť výrobcu automobilov najvyššej kvality, špičkovej technológie a decentného športového charakteru.

Tento Mercedes – Benz 500K kabriolet B je od novoty v Nemecku spolu s pôvodným evidenčným číslom. (zdroj: Peter Šíma, archív redakcie Veteransk)

Článok bol pripravený v spolupráci s redakciou veteransk.

Autor: Valentin Zbyňovský