RÍM, PRAHA. Talianska továreň Fiat predstavila pred polstoročím automobil, ktorý predbehol konkurenciu a ukázal, akým smerom sa bude uberať automobilový priemysel v ďalších dekádach.
Model 128, ktorého uvedenie od 29. marca 1969 sprevádzala mohutná televízna aj rozhlasová reklama, totiž ponúkol vpredu naprieč uložený motor, poháňajúci predné kolesá. A to v čase, keď väčšina konkurencie stále trvala na klasickom poňatí s motorom vpredu a pohonom zadnej nápravy.
Za vývoj "stodvadsaťosmičky", ktorá vo výrobnom programe nahradila už trochu obstarožný Fiat 1100, zodpovedal šéfinžinier Dante Giacosa a výraznú úlohu zohral tiež konštruktér pohonnej jednotky Aurelio Lampredi.
Úplne nová tisícstovka s rozvodom OHC poháňaným ozubeným remeňom dostala hliníkovú hlavu alebo nastavovanie ventilovej vôle podložkami. Vďaka umiestneniu motora naprieč mal tiež Fiat 128 ako jeden z prvých veľkosériových automobilov elektricky poháňaný ventilátor chladiča.
Od vylepšení k titulu Auto roka 1970
Taliani síce neprišli ako prví s riešením "všetko vpredu" - už medzi vojnami sa vyrábal Citröen Traction Avant - ani uložením motora s prevodovkou vpredu naprieč - podobné riešenie použil o desať rokov skôr Alec Issigonis pre svoje Mini.
Pri Fiate 128 sa však konštruktérom z Turína podarilo dotiahnúť túto koncepciu takmer k dokonalosti.
Nový fiat bol v porovnaní s konkurenciou svižný, vďaka chýbajúcemu tunelu pre hriadeľ tiež ponúkal pri kompaktných rozmeroch pomerne veľkorysý vnútorný priestor.
Fiat 128 Rally (1972-1974) (zdroj: Fiat)Giacosa, ktorý sa preslávil prácou na Fiate 600 a 500, mohol pri navrhovaní modelu 128 vychádzať so skúseností, ktoré taliansky koncern nazbieral u sesterskej značky Autobianchi.
Fiat Tipo má 30 rokov. Preslávila ho moderná technika aj rýchla korózia Čítajte Tá už od roku 1963 vyrábala malú Primulu, na ktorej si Turínska automobilka vyskúšala naprieč umiestnený motor s pripojenou prevodovkou aj s tým súvisiace rôzne dlhé hnacie hriadele.
Malý sedan bol pritom nadmieru úspešný, v ankete o európske Auto roka sa v roku 1965 umiestnil na druhom mieste.
Ešte lepšie sa však v roku 1970 viedlo Fiatu 128, ktorý európski motoristickí novinári vyhlásili najlepším vozidlom roka. Druhé vtedy skončilo Autobianchi A112 (menší "bratranec" z talianskeho koncernu, používajúci rovnakú techniku), tretie miesto potom patrilo Renaultu 12, ktorý sa stal predlohou pre dlhovekú rumunskú Daciu 1300.
Dlhý život v rôznych podobách
Dlhá kariéra čakala aj na "stodvadsaťosmičku" , ktorá sa okrem rodného Talianska zaslúžila o motorizáciu rady ďalších krajín nielen v Európe, ale aj Amerike či Afrike.
V Taliansku sa Fiat 128 prvej generácie (podľa dobovej reklamy to bol automobil, ktorý pre súkromné jazdy využíval aj slávny Enzo Ferrari), vyrábal do roku 1976. Potom prišla na trh modernizovaná verzia, ktorá sa odlišovala napríklad hranatými svetlami, plastovými nárazníkmi a palubnou doskou.
Fiat 128 (1969-1972) (zdroj: Fiat)Okrem štvordverového sedanu sa vyrábalo aj trojdverové kombi Familiare (po modernizácii Panorama) alebo dvojdverová verzia Rally. Vedľa tisícstovky sa pod kapotou objavil aj väčší motor s objemom 1290 kubíkov.
Technika z modelu 128 sa objavila aj vo dvojici úspešných športových vozidiel. Prvé, konzervatívnejšie pôsobiace, sa volalo Fiat 128 Coupé (neskôr dostalo výklopný zadok a názov Fiat 128 3P).
Motor a ďalšie mechanické časti používal tiež exoticky pôsobiaci Fiat X1 / 9 s motorom umiestneným uprostred, ktorý sa v továrňach Fiat a neskôr Bertone vyrábal až do roku 1989. Pôvodnú "stodvadsaťosmičku" tak športiak úspešný aj v Spojených štátoch prežil o šesť rokov.
Malý Fiat 500 oslavuje šesťdesiatku vo veľkom Čítajte Ešte dlhšia kariéra čakala Fiat 128 a odvodené modely v Južnej Amerike alebo Juhoslávii, respektíve Srbsku. V Argentíne, kde vznikalo aj v Európe neznáme päťdverové kombi, však skončili s výrobou na začiatku 90. rokov.
Srbská továreň Zastava produkovala päťdverový hatchback, predstavený v roku 1971, až do roku 2003. Srbi naviac vyrábali aj menšie množstvo verzií sedan, ktoré prakticky do konca výroby modelu s výklopnou zadnou časťou vyvážali na montáž do Egypta.
