Daewoo prišlo s modelom Racer (Opel Kadett) na československý trh už v roku 1989.
V septembri 1989 som jeden kúpil, v bledomodrej metalíze.
Opisovať tie štrapácie, ktoré kúpa znamenala, keďže sa to kupovalo po známostiach, snáď netreba. Vidina kúpy bol len sen.
Tak sme cez stranícke štruktúry (vbehli sme mestskému tajomníkovi do kancelárie s tým, že kým nepríde pokyn poradovník, neodídeme), oddelenie obchodu krajského národného výboru (pretože sme tajomníkovi KSS neverili, že...) aj Ústredný výbor ľudovej kontroly (tam som osobne písal najvyššiemu šéfovi) donútili vedúceho Mototechny v Košiciach urobiť poradovník.
Sľúbil ho na nasledujúci pondelok. Tak sme sa záujemcovia zišli v piatok, urobili sme poradovník a každú hodinu sme čítali zoznam, každú. Kto sa 3 x neohlásil, škrtli sme ho. Boli sme pred Mototechnou celý víkend, aj 3 noci. Manželky robili kávu, chlebíčky, niečo upiekli a doniesli nám, čakajúcim mužom. AJ tí, ktorých sme videl bratríčkovať sa pred víkendom s vedúcim Mototechny s tým, že oni si to zariadia, pochopili, že len cez náš poradovník, že si to postrážime. Tak sa prišli v piatok podvečer s pokorou zapísať.
V pondelok po otvorení Mototechny sme odovzdali vedúcemu zoznam a aj ďalej sme sa striedali v Mototechne, aby z nej neodišlo auto s inou osobou ako s tou v poradovníku.
Keďže centrálny sklad pre celú ČSSR po vyložení áut z vlaku z Kórey, bol na Bočiari pri US Steele (vtedy ešte VSŽ), strážili sme aj tam.
Vyhrali sme.
Kto komančov nezažil, nepochopí.
Mal som z toho opletačky v práci, funkcionári strany na pracovisku sa činili. Mal som kariéru nahnutú, ale za pár týždňov prišiel november 89. Víťazstvo bolo potvrdené.